Profil Petra Molnára je súčasťou série Prečo je dôležitý Ústavný súd
Už vo februári sa skončí funkčné obdobie deviatim z trinástich ústavných sudcov. Dovtedy by mali poslanci zvoliť 18 zo 40 prihlásených kandidátov, z ktorých prezident deväť nových sudcov vyberie. Dvanásť rokov budú významným spôsobom ovplyvňovať smerovanie krajiny.
Štyridsaťštyriročný exekútor a vysokoškolský pedagóg, docent Peter Molnár sa o post ústavného sudcu uchádza na základe návrhu Slovenskej komory exekútorov a svojej alma mater, Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Ak by v nadchádzajúcej voľbe uspel, stal by sa v histórii prvým exekútorom vymenovaným do tejto funkcie.
Dôvodom jeho nominácie z Právnickej fakulty UPJŠ bolo okrem iného to, že sa "prejavuje ako osobnosť s pevnými morálnymi zásadami".
Morálku a odbornosť v súvislosti s voľbou ústavných sudcov akcentovalo viacero osobností. Prezident Kiska ich označil za dve hlavné kritériá svojho výberu budúcich sudcov.
Dlžníci nie sú čísla, tvrdí Molnár
Najmocnejšia inštitúcia. Čo robí a ako funguje Ústavný súd Čítajte Exekútorskú prax odštartoval v roku 2001 a svoju kanceláriu má v súčasnosti v širšom centre Košíc.
Dva roky pôsobil aj ako predseda Slovenskej komory exekútorov (2010 - 2012), v súčasnosti je členom jej predsedníctva. V minulosti sa angažoval aj ako člen disciplinárnej a legislatívnej komisie exekútorskej komory. Tú od roku 2010 zastupuje aj v Európskej justičnej sieti pre občianske a obchodné veci.
"Dlžníci nie sú čísla, sú to ľudské príbehy"- aj takto Molnár vníma osobnú stránku výkonu svojej profesie.
Molnár vo svojom motivačnom liste okrem iného upriamuje pozornosť aj na skutočnosť, že časť odbornej verejnosti vníma výkon exekútorskej činnosti ako úzko zameranú oblasť právnej praxe napríklad v porovnaní s výkonom advokácie.
Zastáva však názor, že ako exekútor aplikuje širokú škálu právnych predpisov, princípy právneho štátu či judikatúru v snahe zabezpečiť účastníkom konania spravodlivý proces.
Menil Občiansky súdny poriadok
V čase pôsobenia ministra spravodlivosti Boreca participoval na jednej z najvýznamnejších legislatívnych zmien v oblasti občianskeho práva, keď pôsobil tri roky ako člen rekodifikačnej komisie Občianskeho súdneho poriadku.
Spolu s ním sedeli v komisii aj ďalší súčasní kandidáti na ústavných sudcov - sudcovia Duditš a Šorl, sudkyňa Mesiarkinová či prokurátor Tomašovič. Výsledkom práce komisie bolo prijatie troch nových legislatívnych predpisov - Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku v roku 2015.
Miesto v komisii si vyslúžil aj vďaka dlhoročnej pedagogickej praxi. Na Katedre občianskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach pôsobí od roku 2000 a pred niečo vyše dvoma rokmi získal titul docent.
Vo svojej publikačnej činnosti sa prirodzene venuje oblasti občianskeho procesného práva a exekučného práva. Ako externý člen pedagogického zboru Justičnej akadémie sa od roku 2010 podieľa na odbornej príprave súčasných a budúcich sudcov či prokurátorov.
Keď sa v priebehu minulého roku viedli odborné a politické diskusie o tom, aké kritériá majú spĺňať kandidáti na ústavných sudcov, minister spravodlivosti Gál predložil návrh novely ústavy, aby sa sudcom Ústavného súdu mohla stať iba všeobecne uznávaná osobnosť v odbore práva.
Návrh novely nebol v parlamente schválený, no toto kritérium by mali mať na pamäti poslanci a prezident pri výbere tých najvhodnejších adeptov.
Peter Molnár je jedným z tých kandidátov, ktorého kariéra je symbiózou praktického výkonu práva a akademickej činnosti. Sám v motivačnom liste dodáva, že vo sfére svojho odborného pôsobenia za takúto osobnosť považovaný je.
Projekt Prečo je dôležitý Ústavný súd vznikol v spolupráci Transparency International Slovensko, Nadácie Zastavme korupciu, Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť SGI, Projektu Biela vrana a denníka SME.
Autor: Profil vypracovala Transparency International Slovensko
