Pre nás Európanov je to nepochybne najslávnejšie vojnová fotografia. Sovietska vlajka nad berlínskym Reichstagom symbolizuje koniec druhej svetovej vojny, hoci sa na Starom kontinente aj po jej zhotovení ešte niekoľko dní bojovalo. Snímka Jevgenija Chaldeja je však trochu podvrh.
V roku 1997 nakrútil belgický režisér Marc Henri Wajnberg o Chaldejovi vyše hodinový dokument s názvom Stalinov fotograf. Chaldej v ňom vyrozprával svoj životný príbeh.
Guľka uviazla pod rebrom
Narodil sa v roku v ukrajinskom mestečku Juzuvka. Mal iba rok, keď sa jeho rodina stala obeťou židovského pogromu. Starého otca i matku zastrelili, chlapča, ktorého držala mama v náručí, malo šťastie, guľka mu uviazla pod rebrom. Otec sa znovu oženil a Jevgenij získal tri sestry. „Všetky zahynuli počas nemeckej okupácie v druhej svetovej vojne. Hodili ich zaživa do baníckej šachty,“ vravel fotograf v dokumente a po tvári sa mu rinuli slzy.
Lexov skok odfotil z člna. A film ukryl v kroví Čítajte Už ako chlapec rád fotografoval. Prvý fotoaparát si zhotovil zo skiel babičkiných okuliarov a papierovej škatule. Svoje zábery posielal do rôznych časopisov, až kým si ho v roku 1936 všimli v agentúre TASS. Po nemeckom vpáde do Sovietskeho zväzu sa už ako príslušník Červenej armády stal vojnovým fotografom.
V bombami zničenom Murmansku zachytil babku so starým dreveným kufrom kráčajúcu medzi ruinami. „Nehanbíte sa fotografovať naše nešťastie? Odfoťte radšej, ako naši letci bombardujú Berlín, povedala mi. Tak som jej odvetil, že keď sa tam raz dostanem, splním jej prosbu. V Berlíne som si na ňu spomenul,“ hovoril Chaldej.
