BRATISLAVA. Verejní činitelia by mali mať opäť právo na odpoveď. Tento inštitút má znovu zaviesť novela tlačového zákona z dielne poslancov Smeru-SD Miroslava Číža a Dušana Jarjabka, ktorú plénum posunulo do druhého čítania.
Právo na odpoveď aj pre verejných činiteľov bolo do slovenského právneho poriadku zavedené od 1. júna 2008, teda v čase prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD).
Nech je vypočutá tiež druhá strana
V roku 2011 počas kabinetu Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS) bol tento inštitút pozmenený, čím toto právo ostalo len fyzickým osobám. Jarjabek a Číž to vracajú do pôvodného stavu.
"Treba zdôrazniť, že predmetom práva na odpoveď je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky. Právo na odpoveď je prvkom tlačového práva niektorých európskych krajín, napríklad Francúzska, ktorý vychádza zo zásady 'audiatur et altera pars', teda 'nech je vypočutá tiež druhá strana'," argumentujú predkladatelia.

Do tlačového zákona sa má dostať text, že "ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne; právo na opravu týmto nie je dotknuté".
Vydavateľom hrozia pokuty
Ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má mať osoba, ktorá o ich uverejnenie požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1660 eur do 4980 eur.
Novela obsahuje aj možnosti, keď odpoveď uverejnená nemusí byť. Je to napríklad vtedy, ak nespĺňa zákonné náležitosti, smeruje proti skutkovému tvrdeniu uverejnenému na základe preukázateľného predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o uverejnenie odpovede či vtedy, ak by bol uverejnením odpovede spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo by jej uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Právo pre "poopľúvaných"
O opätovnom zavedení práva na odpoveď hovoril na decembrovom sneme Robert Fico.
"Myslím si, že by sme sa mali vrátiť k právu na odpoveď pre verejných činiteľov. Nechápem, prečo by politik, ktorý je poopľúvaný na desiatich stranách, nemal mať právo odpovedať," uviedol.
Predseda SNS a NR SR Andrej Danko by chcel, aby sa toto právo vzťahovalo aj na komentáre a glosy. Most-Híd súhlasí s tým, aby právo na odpoveď vo vzťahu k nepravdivému, neúplnému alebo pravdu skresľujúcemu skutkovému tvrdeniu mohli uplatniť aj verejní činitelia. Ale nesúhlasí s tým, aby sa toto právo vzťahovalo aj na komentáre a glosy.
Z rokovania parlamentu:
Občania nedostanú možnosť voliť v predstihu poštou v rámci volieb do Národnej rady (NR) SR, komunálnych a krajských volieb, v prvom kole voľby prezidenta a v eurovoľbách. Parlament totiž nepodporil návrh novely volebného zákona z dielne SaS. Liberáli tvrdili, že moderné občianstvo odohrávajúce sa v čoraz globalizovanejšom svete predpokladá možnosť voliť si svojich zástupcov bez ohľadu na aktuálne miesto pobytu. Týmto spôsobom chceli teda posilniť zastupiteľský princíp v modernej demokratickej spoločnosti, ako aj posilniť mieru volebnej účasti. V prípade volieb do NR SR, kde je voľba poštou zo zahraničia možná už v súčasnosti, mala novela odstrániť podľa SaS absurdné ustanovenie, pri ktorom musí byť pri voľbe poštou obálka s volebnými listinami zasielaná ministerstvom voličovi do cudziny. A po vykonaní volebného aktu sa zasiela ministerstvu zásielka z cudziny. Podľa novely mohla byť korešpondenčná adresa na Slovensku a zásielka mohla byť odoslaná v predstihu z pošty na Slovensku.
Financovanie RTVS cez tzv. koncesionárske poplatky sa rušiť nebude. Parlamentom neprešla novela zákona o RTVS, ktorou chceli predstavitelia SaS nahradiť tieto poplatky príspevkom zo štátneho rozpočtu. Liberáli sa domnievali, že výber koncesionárskych poplatkov, ktoré až na výnimky platia všetky fyzické osoby evidované dodávateľom elektriny, ako aj zamestnávatelia s aspoň troma zamestnancami, je nespravodlivý a neetický. "Zaväzuje občanov prispievať na verejnoprávne médiá bez ohľadu na to, či služby rozhlasu a televízie využívajú alebo nie. Je navyše aj diskriminačný voči zamestnávateľom, ktorí sú povinní platiť podľa počtu zamestnancov takisto bez ohľadu na to, či pri svojej podnikateľskej činnosti služby verejnoprávnych médií využívajú alebo nie," tvrdili predkladatelia.
- Podpora audiovizuálneho priemyslu na Slovensku by mala byť v budúcnosti štedrejšia. Podľa návrhu novely zákona o Audiovizuálnom fonde (AvF) by mohli producenti žiadať o refundáciu 30 percent prostriedkov, ktoré pri výrobe filmových a televíznych diel investovali na Slovensku. Vyplýva to z návrhu legislatívnej zmeny, ktorý do pripomienkového konania posunulo Ministerstvo kultúry.
Vojenská polícia dostane od apríla nové úlohy. Prináša jej ich novela zákona o Vojenskej polícii, ktorá má tiež zabrániť zneužívaniu služobnej rovnošaty, preukazu či odznaku Vojenskej polície. Poslanci zmeny odobrili 80 hlasmi .Po novom má Vojenská polícia chrániť lietadlá vo vojenských službách, riadiť premávku vozidiel zahraničných ozbrojených síl na území Slovenska či plniť úlohy na základe medzinárodných zmlúv. Ministerstvo obrany chce vytvoriť podmienky na jej kvalitnejšiu a efektívnejšiu činnosť. "V nadväznosti na nové úlohy Vojenskej polície rozširujú sa oprávnenia vojenského policajta pri zaisťovaní ochrany vojenskej leteckej dopravy a chráneného vojenského objektu," uviedol rezort. Novela rozširuje donucovacie prostriedky a upravuje ich použitie. "Z aplikačnej praxe vyplynula v súvislosti so zabezpečením obrany a bezpečnosti štátu potreba zakázať vstup do chránených vojenských objektov a ustanoviť sankcie za porušenie tohto zákazu," vysvetlilo ministerstvo. Novela zákona má tiež pomôcť zabrániť zneužitiu označenia Vojenskej polície, teda služobnej rovnošaty, preukazu či odznaku. Zároveň má definovať priestupky a sankcie. Podľa rezortu tiež dopĺňa chýbajúcu právnu úpravu stravovania osoby, ktorej bola vojenským policajtom obmedzená osobná sloboda.
Pedagogickí a odborní zamestnanci nedostanú nové právo, ktorým malo byť právo na kvalitné pracovné prostredie a pracovnú klímu bez nadmerne zaťažujúcich patologických javov v pedagogickom kolektíve. Národná rada (NR) SR totiž odmietla novelu zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch z dielne poslanca NR SR Ota Žarnaya (nezaradený). Právnou normou chcel zaviesť účinnejší postup pri odhaľovaní, odstraňovaní a prevencii nežiaducich patologických javov v pedagogických kolektívoch a tiež rozšíriť práva pedagogických a odborných zamestnancov. "Medzi zaťažujúce patologické javy radíme napríklad rôzne formy psychického teroru (mobbing a bossing), šikanovanie, obťažovanie a ďalšie," uviedol Žarnay.
Národná rada prijala uznesenie k Maďarsku a Poľsku z dielne SNS. Parlament tak berie na vedomie návrhy voči týmto dvom krajinám a vyhlasuje, že sa bude aktívne zasadzovať, aby sa využili všetky dostupné príležitosti pre vzájomný dialóg Maďarska, Poľska a inštitúcií Európskej únie (EÚ), ktorý prinesie odpovede na všetky otvorené otázky.