V okrese R. Sobota by mali byť podľa jazykového zákona v niektorých obciach až trojjazyčné tabule

BANSKÁ BYSTRICA (SME - rim) - V Banskobystrickom kraji sa zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý nadobudol účinnosť od 1. septembra tohto roku, vzťahuje na 147 obcí a tri mestá, v ktorých sa podľa posledného sčítania ľudu k národnostnej menšine hlásilo minimálne dvadsať percent z celkového počtu obyvateľov. Najviac sa tento zákon dotýka okresu Rimavská Sobota, kde viac ako pätina občanov maďarskej národnosti žije v 71 obciach a jednom meste. Zákon sa ďalej vzťahuje na ďalších sedem okresov v kraji. V okrese Veľký Krtíš sa dotýka 31 obcí, v okrese Lučenec 25 obcí a jedného mesta, v okrese Revúca 15 obcí a jedného mesta, v okrese Poltár dvoch obcí, v okresoch Brezno, Krupina a Žiar nad Hronom po jednej obci, kde však žije v dvoch prípadoch rómska a v jednom prípade nemecká menšina. Špecifikom je však okres Rimavská Sobota, kde v troch obciach okrem maďarskej dvadsaťpercentnú hranicu stanovenú zákonom prekračuje rómska menšina. Tieto obce by mali mať pri vstupe a výstupoch na tabuliach pod názvom v slovenčine aj označenia v jazyku národnostných menšín, čiže v maďarčine a rómčine. Teda pri vstupe do obce by si návštevník mohol prečítať tri tabule s jej názvom. O obciach, ktorých sa zákon dotýka, majú občania patriaci k národnostnej menšine právo podávať písomné podania orgánom verejnej správy aj v jazyku národnostných menšín. V ňom by mali byť označené aj budovy verejnej správy a matričné úrady. Naopak, výnimku tvoria verejné listiny, ktoré aj v týchto mestách a obciach budú vydávať len v štátnom, teda slovenskom jazyku.