Stimuly na výskum a vývoj sa na ministerstve školstva naposledy rozdeľovali v roku 2015, keď bol ministrom za Smer Juraj Draxler. V rozhovore pre SME opisuje, prečo rozdeľovanie stimulov nie je dobrý spôsob, ako podporovať vedu a prečo by už Martina Lubyová nemala byť ministerkou.
Stimuly na výskum sa naposledy rozdeľovali v roku 2015, keď ste boli ministrom. Ako to prebiehalo?
„Mne sa už vtedy tá schéma nepozdávala. Nebolo jasné, na čo má slúžiť, či má podporovať spoluprácu firiem a akademického sektora, či pomáhať dlhoročnému výskumu v tradičných podnikoch, prípadne či má podporovať najmä menšie firmy. Ďalší problém bol, že o výzve takmer nikto nevedel.
Keď som sa dozvedel, že ideme takúto výzvu vyhlásiť, nebol som si istý, či v tom vôbec pokračovať.
Chcel som to do budúcnosti riešiť inak, väčšou a transparentnejšou schémou cez Agentúru na podporu výskumu a vývoja.“
Zmenil sa nejako systém rozdeľovania stimulov oproti roku 2015?
„K žiadnej zmene nedošlo. Vláda mi síce nové programy naozaj schválila, ale po voľbách a mojom odchode sa finančne nenaplnili.
No a teraz, aj preto, že sú problémy s eurofondami, ľudia z ministerstva tvrdili, že treba oživiť stimuly, aspoň tak sa neskôr obraňovali, a dokonca zvýšili rozpočet. Namiesto 15 za mňa sa rozdalo 33 miliónov. Fungovanie sa nezmenilo.“
Prečo ste s touto formou podpory výskumu neboli spokojný?
„Schéma nemá jasné ciele ani rámec vyhodnocovania. Nevieme, či sa naozaj dospelo k zvýšeniu inovatívnosti firemného sektora, lebo to by sa malo udiať.
