BRATISLAVA. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák nemá v otázke Venezuely jednoznačnú podporu v Smere, ktorý ho do funkcie nominoval, ani v SNS.
Stojí za ním Most-Híd a časť opozície.
Lajčák je za to, aby Slovensko zastávalo postoj ako Európska únia (EÚ). Ten hovorí o mierovom demokratickom riešení krízy vo Venezuele a o nových slobodných a spravodlivých prezidentských voľbách.
Rozdielne postoje
Smer a SNS volajú po neutrálnom postoji Slovenska. Most-Híd to vyrušuje, varuje pred odklonom od proeurópskej politiky. Lajčák vidí za rozdielnymi postojmi budúcoročné parlamentné voľby a boj o voliča.
Cséfalvayová vyzvala na uznanie Guaidóa za prezidenta Venezualy Čítajte "Zatiaľ nemáme politické stanovisko na to, aby sme prijali jednoznačnú pozíciu Slovenskej republiky k dianiu vo Venezuele," povedal po rokovaní výboru Lajčák.
Jeho postoj je, že Slovensko má konať v zhode s pozíciou EÚ.
"Slovensko ani EÚ nepodporujú žiadne násilné akcie vo vzťahu k Venezuele, žiadnu intervenciu. Postojom EÚ je podpora demokratických volieb, aby sa všetci občania Venezuely mali právo rozhodnúť slobodne, koho vnímajú ako svojho najvyššieho predstaviteľa. To je pozícia EÚ, ktorá je demokratická, a nie je to žiadne zasahovanie do vnútorných záležitostí," vyhlásil Lajčák.
Blaha odmieta podporu Guaidóa
Predseda európskeho výboru Ľuboš Blaha zo Smeru na rokovaní varoval pred hrozbou vojny. Je za humanitárnu pomoc Slovenska Venezuele, ale odmieta podporu opozičného lídra Juana Guaidóa.
Do utorka uznalo Guaidóa 16 z 28 členských krajín EÚ:
- Česká republika, Británia, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a Švédsko.
"Určite nie som za to, aby sme podporovali opozičného lídra alebo americkú inváziu. Obe možnosti sú katastrofálne," doplnil Blaha. "Neviem o tom, že by sa pripravovala nejaká invázia," oponoval minister.
"Tie voľby rozhodne neboli slobodné," reagoval Martin Klus z SaS. Zdôraznil, že zahraničnú politiku SR má primárne formovať ministerstvo zahraničia a úrad vlády a nie predseda európskeho výboru. Neutrálny postoj podľa Klusa nestačí.
Treba podľa neho hľadať porozumenie, odmieta porušovanie medzinárodného práva.
"Je mi smutno z rečí o neutralite, nebyť tam ani tam. Nejde tu o zasahovanie do suverenity štátu. Tu sa nebavíme o vojenskej intervencii. Chceme slobodné demokratické voľby. Ak si v nich ľudia zvolia Madura, nech sa páči," uviedla Katarína Cséfalvayová z Mosta-Híd.
Fico podporu Guaidóa odmieta
Aj predseda Smeru a expremiér Robert Fico odmieta, aby sme uznali za dočasného prezidenta Guaidóa.
Slovensko sa podľa neho nemôže zapliesť do vnútropolitického konfliktu v krajine, môže akurát tak podporovať dialóg.
Fico vo videu, ktoré zverejnil na svojom facebookovom profile, tvrdí, že ľavicový režim Nicolasa Madura je „tŕňom v oku liberálneho západu“.
Podľa Fica by sa malo Slovensko v zahraničnopolitických otázkach opierať o princípy medzinárodného práva.
Europslanci vyzvali vládu
Slovenský europoslanec Eduard Kukan (nezávislý) vyzval Slovensko, aby sa jasne postavilo k situácii vo Venezuele a pripojilo sa k tým krajinám EÚ, ktoré jednoznačne odsúdili Madurov režim a uznali za dočasného prezidenta Guaidóa.
Kukan uviedol, že je znepokojený tým, do akých rozmerov prerástla najnovšia kríza vo Venezuele.
Podľa jeho slov by sa Slovensko malo tiež jasne postaviť k situácii vo Venezuele a pripojiť sa tak k tým krajinám EÚ, ktoré jednoznačne odsúdili Madurov režim a uznávajú za dočasného prezidenta Guaidóa.
Poslanec Boris Zala (Smer), ktorý je rovnako členom výboru AFET, pre TASR v stredu uviedol, že EP vo všetkých svojich rezolúciách k Venezuele podstatnou väčšinou odsúdil nedemokratické praktiky prezidenta Madura, katastrofálnu ekonomickú situáciu a humanitárnu tragédiu, ktorú spôsobil.
Sporné voľby vo Venezuele
- Maduro sa 10. januára napriek sporným prezidentským voľbám ujal vlády vo Venezuele na ďalšie šesťročné obdobie. Guaidó sa 23. januára vyhlásil za dočasného prezidenta. Spojené štáty ho okamžite uznali a Madura označili za nelegitímnu hlavu štátu. Legitimitu Guaidóa následne uznala taktiež Kanada, Izrael i väčšina latinskoamerických krajín. Madura, naopak, podporili krajiny ako Rusko, Čína, Irán, Turecko, Kuba, Mexiko či Bolívia. Niekoľko krajín EÚ následne Madura varovalo, že ak do ôsmich dní neoznámi termín novej voľby hlavy štátu, takisto uznajú Guaidóa za dočasného prezidenta. Stanovené ultimátum vypršalo v nedeľu, pričom Maduro výzvu na nové voľby odmietol.
