Píše sa 30. október 1918 a slávny maliar Alfons Mucha dostane šancu, aká sa naskytne raz za život. Navrhnúť prvé známky pre prvý spoločný štát Čechov a Slovákov.
Neskrýva nadšenie ani hrdosť a pristane na to, aby do 24 hodín prichystal prvý, najdôležitejší návrh. Ostatné vyrobí do troch dní. Až do februára 1919 však zostanú v platnosti staré rakúske a uhorské známky.
„Hneď po prevrate ku mne prišiel vrchný oficiál Lešetický v zastúpení poštovej správy a žiadal, aby som zhotovil návrh na nové známky. Samozrejme, že som na to ochotne pristal,“ spomínal Mucha v rozhovore pre časopis Český filatelista v roku 1928.
Muchovi avizovali, že túto úlohu dostane, už pred vznikom československého štátu. Československá poštová správa chcela najprv zaobstarať známky verejnou súťažou.
No keďže by to trvalo dlho, nakoniec zverili túto úlohu do rúk poštového tajomníka Jaroslava Lešetického.
A ten sa obrátil na majstra secesie, ktorý mal zhodou okolností ateliér v bezprostrednej blízkosti poštového riaditeľstva.
Radšej nič politické
Mucha prichystal viac alternatív.
Hradčany, husitský motív, sokolský motív aj alegóriu oslobodenia s dievčaťom v kroji, no pošta sa rozhodla, že najlepšia bude politicky neutrálna téma.
„Po porade v úrade vrátil sa pán Lešetický s návrhom, aby ani Hus, ani Sokol, ani nič podobné, čo by mohlo niektorú stranu nepríjemne hryznúť, do kombinácie neprichádzalo, a aby sa zobrazili jednoducho Hradčany,“ vysvetľoval Mucha.
