Deviateho februára ubehne presne mesiac odvtedy, čo video s falošne spievanou hymnou a starostkou sekírujúcou a zosmiešňujúcou poslancov navždy preslávilo malú východoslovenskú obec Fekišovce.
Video malo obrovský ohlas. Dodnes má zostrih zo zastupiteľstva zverejnený na facebooku satirickou stránkou Zomri vyše 1,7 milióna videní.
Zľudoveli výrazy ako „Ďoďo nevie písať na počítači“ či „pani kolegyňa na tejto pôde si budeme vykať... Ďoďu, a ty zober papir a piš“.
Najlepšie vtipy o bizarnom zastupiteľstve vo Fekišovciach Čítajte Slová starostky Miloslavy Fedorovej, že nepatrí „medzi ľudí, ktorí by niekoho atakovali a už vôbec nie som arogantná“, neboli vypočuté. Davy turistov aj novinárov sa hrnuli do Fekišoviec a pomaly každá druhá firma na Slovensku využila tento virál na reklamu.
„Keď sa hovno dostane na policu v špajzi, myslí si, že je džem,“ bol jeden z najoceňovanejších a značne krutých komentárov pod videom. Ľudia sa uškŕňali najmä nad arogantným správaním sa starostky, ale aj nad chabou obranou poslancov.
Čím to je, že sa dokážeme schuti zasmiať nad situáciou, ktorá by bola mimoriadne nepríjemná, ak by sme v nej hrali úlohu my sami alebo naši najbližší? Je škodoradosť len diabolská emócia, ktorá u morálneho človeka nemá čo hľadať?
Škodoradosť, najväčšia radosť
Japonský neurovedec Hidehiko Takahaši prišiel na to, že pri pocite škodoradosti sa v mozgu aktivuje centrum odmeny podobne ako pri dobrom jedle. A nielen to.
Výskumníci z nemeckého Würzburgu zistili, že sa smejeme viac nad neúspechmi súperov než nad vlastným úspechom.
