BRATISLAVA. Lesy SR sa ohradzujú voči niektorých tvrdeniam v súvislosti s ochranou lesov a výrubmi v Bratislave a okolí.
Zdôrazňujú, že zvýšiť ochranu lesov a posilniť ich rekreačné využitie sa dá požiadaním o vyhlásenie za lesy osobitného určenia, prípadne za ochranné lesy.
Nečinnosť samospráv
Takúto možnosť majú zo zákona medzi inými aj orgány samosprávy, doteraz tak neurobili. Požiadali o to len Lesy SR v roku 2015 na štátnych pozemkoch.
"O vyhlásenie lesov pri Bratislave vo vlastníctve SR za lesy osobitného určenia požiadala organizácia Lesy SR práve s cieľom zvýšenia ich ochrany a taktiež posilnenia ich rekreačného využitia. Je potrebné položiť si otázku, prečo tak neurobili ostatní vlastníci, samospráva, prípadne občianske združenia pôsobiace v tomto regióne," uviedol Marian Staník, generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy SR.
Rovnako totiž podľa neho mohli postupovať aj ďalší vlastníci lesných pozemkov, prípadne iné fyzické či právnické osoby po predchádzajúcom súhlase vlastníka pozemku. Za pravdu mu dáva aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Lesy môže získať iný štatút
Podľa neho mestské časti, magistrát, mestské lesy ani Bratislavský kraj nepožiadali o úpravu štatútu vlastných lesných pozemkov na tzv. lesy osobitného určenia pri príprave aktuálneho Plánu starostlivosti o les. Samosprávy však takúto možnosť majú podľa rezortu stále.
Ministerstvo dostalo petíciu za ochranu lesov v Bratislave Čítajte Štátny podnik i ministerstvo tak reagujú na tohtotýždňové vyjadrenia poslankyne Národnej rady SR Anny Zemanovej (SaS) a zástupcov niektorých samospráv.
"Poza bučky sa v Bratislavskom kraji zmenili plány starostlivosti o les. Lesy, ktoré mali do roku 2016 štatút prímestských lesov a slúžili primárne na rekreáciu a oddych, sa zmenili na hospodárske a majú byť najmä zdrojom dreva," vyhlásila Zemanová.
Je tiež presvedčená, že program starostlivosti o les na obdobie rokov 2016 - 2025 bol pripravený, resp. schválený protizákonne.
Spor o účastníkoch konania
Poukazuje na nezákonné vylúčenie niektorých žiadateľov ako účastníkov správneho konania vo veci vyhodnotenia daného dokumentu. Odbor opravných prostriedkov Okresného úradu Bratislava to vidí inak a vylúčenie žiadateľov odôvodňuje tým, že do konania sa neprihlásili v zákonom stanovenej lehote.
"Okresný úrad Bratislava ako prvostupňový správny orgán v tejto veci v rámci procesu schvaľovania programu starostlivosti o les nepochybil," píše sa v stanovisku. Jeho rozhodnutie potvrdil aj rezort pôdohospodárstva ako príslušný odvolací orgán.
Na základe žaloby sa vec dostala na Krajský súd v Bratislave. Ten zrušil napadnuté rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a vec vrátil na ďalšie konanie.
"Rozsudok Krajského súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť dňa 12.1.2018. Predmetná vec sa momentálne nachádza na Najvyššom súde SR, keďže vo veci bola podaná kasačná sťažnosť žalovaného," uviedol hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.
Kasačnú sťažnosť voči rozsudku krajského súdu podalo Ministerstvo pôdohospodárstva.
"Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky podalo dňa 9.2.2018 v predmetnej veci kasačnú sťažnosť. V súčasnosti čakáme na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky," poznamenal Daniel Hrežík z ministerstva pôdohospodárstva.
Doručenie kasačnej sťažnosti, teda mimoriadneho opravného prostriedku podávaného proti právoplatnému rozhodnutiu, potvrdila aj hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová. Stalo sa tak 21.11.2018.
"Senát momentálne študuje spisový materiál, termín rozhodnutia zatiaľ nie je vytýčený. Na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti v tejto veci zákon nestanovuje súdu žiadne lehoty," priblížila Važanová.
O kasačnej sťažnosti sa podľa nej nerozhoduje prednostne, čiže kasačná sťažnosť nemá prednosť pred ostatnou rozhodovacou činnosťou senátov správneho kolégia. "Snahou senátu je rozhodnúť v čo najkratšom čase," doplnila Važanová.
Na Lesnom celku Lesy SR Bratislava tvoria v súčasnosti lesy osobitného určenia výmeru 2278 ha (53 percent). Lesy chránené sú na výmere 469 ha (11 percent) a lesy hospodárske, ktoré sa považujú podľa zákona za základnú kategóriu, na výmere 1525 ha (36 percent).
