BRATISLAVA. Doteraz neobjasnená vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej prácu investigatívnych novinárov na Slovensku neovplyvnila, tvrdí známy investigatívny novinár a Kuciakov bývalý kolega Marek Vagovič.
„Investigatívni novinári pracujú rovnako tvrdo a precízne ako pred vraždou. Možno sú len o trochu opatrnejší a zrejme aj paranoidnejší,“ uviedol pre agentúru SITA v súvislosti s rokom od tragickej udalosti Vagovič.
Myslí si, že verejnosť sa definitívne upokojí až vtedy, „keď budú právoplatne odsúdení vykonávatelia aj objednávatelia dvojnásobnej vraždy. A samozrejme aj tí, ktorí im v tom akýmkoľvek spôsobom pomáhali – napríklad sledovaním a zbieraním informácií o investigatívnych novinároch, respektíve ich lustrovaním v policajných databázach“.
Rok od vraždy
Slovensko si vo štvrtok 21. februára pripomenie rok od vraždy investigatívneho novinára redakcie Aktuality.sk Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Talianska novinárka: Kuciakova práca spálila milióny eur špinavých peňazí Čítajte Investigatívni novinári, spolupracovníci Kuciaka - šéf investigatívneho tímu a komentátor Aktuality.sk Marek Vagovič a dlhoročná investigatívna novinárka a v súčasnosti riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková sa v tejto súvislosti pre agentúru SITA vyjadrili k faktu, že rok po vražde nie je vyšetrovanie uzavreté a tiež k tomu, ako podľa nich vplýva situácia na investigatívnu žurnalistiku na Slovensku.
Podľa Petkovej rok od vraždy nie je až tak dlhý čas. Myslí si, že polícia za toto obdobie urobila veľký pokrok, keď dokázala nájsť pravdepodobných vrahov. Petková priznáva, že krátko po vražde bola veľmi skeptická voči polícii.
„Mala som veľkú nedôveru v jej nezávislosť, keďže Jano písal o mnohých politických kauzách a dalo sa predpokladať, že na jeho likvidácii mal záujem niekto z mocných. Navyše, v neprospech polície hral vývoj krátko po čine - obete našli až o niekoľko dní, na miesto nebol privolaný znalec z oblasti súdneho lekárstva a ďalšie“.
V súčasnosti uznáva, že sa mýlila „a tím vyšetrovateľov sa ukázal ako schopný“. Ako dodala, „samozrejme všetci - nielen Jankovi a Martinkini blízki, ale celá spoločnosť by sa ľahšie vyrovnávala s traumou, keby už boli obvinenínielen vykonávatelia, ale aj objednávatelia vraždy“.
Po vražde bol veľký pesimista aj Marek Vagovič. „Neveril som, že vraždu Jána a Martiny sa podarí objasniť. Tým viac, že v prvých dňoch urobila polícia množstvo chýb,“ uviedol pre SITA.
Základným predpokladom úspešného vyšetrenia dvojnásobnej vraždy bola podľa jeho slov výmena ľudí vo vedení polície a spolupráca so zahraničnými expertmi.
„Zadržanie vykonávateľov sedem mesiacov od skutku ma príjemne prekvapilo, predpokladal som, že to bude trvať oveľa dlhšie. Na druhej strane ma znepokojujú zásahy do vyšetrovacieho tímu,“ tvrdí.
Vagovič chce veriť, „že kriminalisti a dozorujúci prokurátori budú mať aj naďalej voľné ruky a nebudú čeliť žiadnym tlakom. To znamená, že odhalia aj všetkých objednávateľov vraždy Jána a Martiny – bez ohľadu na to, o koho ide a aké mali doteraz politické krytie“.
Ochrana novinárov
Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú zavraždili 21. februára 2018 v ich dome vo Veľkej Mači v okrese Galanta. Verejnosť sa o tom dozvedela v pondelok 26. februára po zverejnení vtedajším policajným prezidentom Tiborom Gašparom.
Ten ešte v ten deň potvrdil, že vražda pravdepodobne súvisí s novinárskou prácou Kuciaka.
Na ministerstve kultúry diskutovali o právnej ochrane novinárov Čítajte „Vražda novinára je zároveň útokom na občanov tejto krajiny, lebo novinári sú očami, ušami a ústami verejnosti,“ reagovala členka Výkonného výboru Medzinárodného tlačového inštitútu (The International Press Institute, IPI) a šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová.
Za „bezprecedentný útok na nezávislú žurnalistiku v našej krajine“ označil vraždu Slovenský syndikát novinárov. Verejnoprávny RTVS ju označil za „absolútne neprijateľný, v modernej histórii Slovenska doposiaľ nevyskytujúci sa skutok, ktorý sa viac nesmie opakovať“.
Vraždu reportéra Aktualít a jeho priateľky odsúdili i šéfredaktori slovenských médií a v spoločnom vyhlásení vyzvali štát, aby urobil všetko pre to, aby nebola ohrozená sloboda slova. K vyjadreniam slovenských novinárov sa pridali aj ich českí kolegovia.
Na vyšetrenie vraždy a ochranu novinárov vyzvali aj Slovenské centrum PEN, spisovateľská organizácia, ktorá je samostatnou súčasťou celosvetového PEN International so sídlom v Londýne a mnohí ďalší. Podporu kolegov a širokej verejnosti získala okamžite redakcia Aktuality.sk.
Prácu Kuciaka pripomenuli i organizátori vlaňajších ročníkov Novinárskej ceny a ocenenia Hovorca roka. Redakcie viacerých médií sa spojili, aby pokračovali v Kuciakových témach.
Z pôvodného tímu pôsobiaceho v redakcii zavraždeného Jána Kuciaka Aktuality.sk sa počas leta minulého roka vyvinula idea vzniku nezávislej platformy.
Koncom roka 2018 táto idea viedla k vzniku Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK). Ako občianske združenie novinárov s cieľom odhaľovať prepojenia domáceho i medzinárodného organizovaného zločinu na politiku a verejné inštitúcie začalo pracovať v januári.
V reakcii na vraždu investigatívneho novinára a jeho snúbenice Slovensko kleslo vo vlaňajšom rebríčku slobody médií Organizácie Reportéri bez hraníc zo 17. miesta na 27. pozíciu.
Novela tlačového zákona
Na vraždu novinára a jeho snúbenice reagoval aj minister kultúry Marek Maďarič (Smer).
Dva dni po tom, ako sa o vražde dozvedela verejnosť, teda 28. februára, oznámil, že podáva demisiu s tým, že pre neho ako ministra kultúry vražda novinára stavia vážne otázky, ktoré sa týkajú médií i samotnej vraždy. Z čela ministerstva odišiel 5. marca.
OBSE kritizuje snahu opäť zaviesť právo politikov na odpoveď Čítajte Na jeho miesto nastúpila 22. marca Ľubica Laššáková (Smer), ktorú krátko po jej nástupe vyzvala časť kultúrnej obce na odstúpenie pre vyjadrenia o financovaní mimovládnych organizácií zo zámoria.
Na ministerstve na podnet Laššákovej vznikla v lete minulého roka dočasná pracovná skupina pre právnu ochranu novinárov pod Radou vlády pre kultúru.
Jej členovia, medzi iným aj viacerí predstavitelia novinárskej obce, pracujú na novele tlačového zákona, ktorá by sa mala dostať do legislatívneho procesu tento rok.
Napriek tejto aktivite ministerstva kultúry predložili začiatkom roka svoj vlastný návrh novelizácie tlačového zákona poslanci za Smer Dušan Jarjabek a Miroslav Číž. Chcú zaviesť opätovne právo na odpoveď, ako aj pokuty v podobe, v akej boli v zákone v roku 2008.
Zároveň predseda Národnej rady a šéf Slovenskej národnej strany Andrej Danko chce rozšíriť návrh novely tlačového zákona o právo na odpoveď na komentáre a glosy.
Kritika zo zahraničia
Zákon z roku 2008 čelil veľkej kritike doma aj v zahraničí. Do súčasnej podoby sa zmenil v roku 2011, keď sa po dlhých rokovaniach na ministerstve kultúry dohodli novinári, vydavatelia, zástupcovia ministerstva kultúry a mediálni právnici na novele, ktorá zákon upravila podľa medzinárodných štandardov.
Predstaviteľ Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre slobodu médií Harlem Désir v súvislosti s navrhovanou novelizáciou uviedol, že Slovensko by malo proces zastaviť, keďže návrh "ide ďaleko za existujúce právo na opravu a predstavuje vysoké riziko tlakov a nepatričného vplyvu na nezávislosť médií".
Návrh novely na Slovensku kritizovali stovky novinárov a ich profesijné organizácie.
