BRATISLAVA. Efektívnosť niektorých vodných stavieb na slovenských riekach je otázna, a tie tak zbytočne bránia migrácii rýb.
Upozorňuje na to environmentálna mimovládna organizácia Svetový fond na ochranu prírody (WWF) Slovensko, ktorá si dala za úlohu vyhodnotiť funkčnosť niektorých bariér a sledovať, či sa dodržiavajú zákony pri výstavbe nových bariér.
Nový zákon o rybárstve má ochrániť vody aj zdravie rybárov Čítajte "Hoci sa pri vodných bariérach niekedy budujú rybovody, ich efektívnosť je otázna. Prichádzame tak o populácie rýb, ktoré boli kedysi pre naše rieky typické. V povodí Popradu a Dunajca napríklad v minulosti tiahli lososy a hore Dunajom zase najväčšie sladkovodné ryby sveta - vyzy. Problémy pri migrácii však majú dnes aj ďalšie druhy, ako pstruhy, mreny či jalce," priblížili ochranári z WWF. Najhoršia situácia je podľa nich na Váhu a Hrone.
Organizácia vyzdvihuje príklady zo zahraničia, kde niektoré krajiny pristúpili k odstraňovaniu bariér.
"Absolútne najväčší projekt tohto druhu v Európe je však naplánovaný na koniec apríla tohto roka, keď na rieke Sélune vo Francúzsku odstránia priehrady La-Roche-qui-Boit Dam (16 m) a Vézin Dam (36 m vysoký priehradný múr). Po odstránení priehrad môžu riekou opäť migrovať lososy a úhory," informovali ochranári.
Okrem bariér podľa WWF Slovensko narúšajú ekologický stav riek aj ďalšie zásahy, napríklad vyrovnávanie toku, vykladanie brehov či dna kameňmi alebo betónom, vysušovanie bočných ramien, výrub stromov na brehoch.
"Takýmito zásahmi sú najviac postihnuté rieky Váh, Hron a Bodrog," konštatuje.
Organizácia tiež vyzýva verejnosť, aby sa za ochranu riek postavila podobne ako predtým za lesy. Napríklad tým, že podporí zachovanie Rámcovej smernice o vode z dielne Únie.
"Málo si uvedomujeme, že prichádzame aj o rieky. Vo WWF Slovensko sme presvedčení, že bez toho, aby sa na Slovensku začali odstraňovať niektoré bariéry na vodných tokoch, sa nepodarí dosiahnuť dobrý ekologický stav našich riek," konštatovala riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
