KOŠICE. Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR) nebude počas prechodného obdobia, keď musí pracovať pre nedostatok zvolených sudcov iba v jednom senáte, rozhodovať o veciach, v ktorých je príslušné rozhodovať jeho plénum.
Kým sa neujmú funkcie noví sudcovia, tak nebude rozhodovať napríklad o ústavnosti a zákonnosti volieb, o dojednaných medzinárodných zmluvách či súlade zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi.
Vyplýva to z vyhlásenia ÚS SR k jeho fungovaniu.
Ochromený Ústavný súd
Ako Ústavný súd SR informoval, pred koncom 12-ročného funkčného obdobia deviatich z 13 sudcov prijal minulý týždeň dodatok k rozvrhu práce.
Z neho vyplýva, že počas prechodného obdobia vykonáva svoju právomoc a pôsobnosť rozhodovaním v senátnych veciach.
Ústavný súd má od 17. februára jeden senát, ktorý pracuje v zložení Jana Baricová, Miroslav Duriš, Jana Laššáková a Mojmír Mamojka. Predsedníčkou senátu je sudkyňa Jana Baricová.
V prechodnom období sa každému zo štyroch sudcov prideľuje jedna trinástina nových vecí.
Nad rámec uvedeného limitu im možno prideliť aj naliehavé veci patriace do rozhodovacej pôsobnosti senátu, o ktorých rozhodnutie neznesie odklad. Ide napríklad o rozhodovanie o sťažnostiach maloletých, či o sťažnostiach osôb vo výkone väzby.
O pridelení takýchto prípadov rozhoduje podľa zákona pri neprítomnosti predsedu a podpredsedu súdu vekom najstarší sudca.
Z rozšíreného stanoviska k dodatku rozvrhu práce ďalej vyplýva, že počas prechodného obdobia nebude súd rozhodovať vo veciach, v ktorých rozhoduje plénum ÚS SR.
Ide najmä o súlad zákonov, ale aj nariadení vlády, záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy s ústavou.
Týka sa to aj rozhodovania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta, volieb do Národnej rady SR, do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
Rozhodovať sa nebude ani o výklade ústavy alebo ústavného zákona a posudzovať sa nebude ani súlad dojednaných medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo ústavným zákonom.
Počas prechodného obdobia budú na veciach, ktoré by pri regulárnom obsadení ústavného súdu pripadli deviatim nevymenovaným sudcom, pracovať súdni poradcovia, ktorí sú štátnymi zamestnancami v Kancelárii ÚS SR.
Robiť budú analýzy podaní a prípravu podkladov na rozhodnutie ústavného súdu v rozsahu, ktorý nevyžaduje procesné úkony.
Dodatok k rozvrhu práce rieši aj prípady vylúčenia sudcov.
Činnosť Ústavného súdu
Prijatý rozvrh práce ÚS SR platí, kým nový rozvrh práce neprijme plénum vytvorené na základe vymenovania a ujatia sa funkcie nových sudcov ústavného súdu vymenovaných namiesto sudcov, ktorých funkčné obdobie sa skončilo v sobotu 16. februára.
V tento deň sa tiež prestalo s prideľovaním nových vecí sudcom, ktorých funkčné obdobie sa skončilo.
Súd v skončenom treťom funkčnom období prijal 148 941 podaní, z ktorých vybavil 148 256.
Zvyšných 685 sťažností a návrhov je nevybavených, pričom 257 z týchto vecí je pridelených sudcom, ktorí pokračujú vo výkone funkcie.
Z celkového počtu nevybavených podaní je 23 podaní, v ktorých je príslušné rozhodovať plénum ÚS SR.
