Vysmiati šľachtici a grófovia na sánkach či boboch s volantom, ktoré sa rútili dolu kopcom aj rýchlosťou šesťdesiat kilometrov za hodinu.
Dámy aj páni na vyše trojmetrových lyžiach, čo lyžovanie brali ako súčasť liečenia. Tak vyzerali začiatky zimných športov v Tatrách.
„V začiatkoch to bola panská roztopaš. Športovali len bohatí. Chudobnejší ľudia na to nemali čas, možno ani peniaze,“ opisuje Vladimír Hubač, zakladateľ Ski múzea v Tatranskej Lomnici.
Prvé lyže v lekárni
Prvé lyže na dnešné územie Slovenska podľa publikácie Dejiny horského lyžovania od Bohuslava Štofana doniesol lekárnik Karol Cornidesz v roku 1865 po návrate z nútenej emigrácie v Nórsku.
Nie je známe, či na nich jazdil, vystavil ich však vo svojej lekárni.
Krátko po ňom lyže zo svojho pobytu v Alpách priniesol lekár smokoveckých kúpeľov Mikuláš Szontagh. Najprv ich používal pri turistike na tatranské štíty a poľovačkách.
Jednými z prvých, ktorí lyže pod Tatrami používali, boli zásluhou husárskeho kapitána Kamila Lerscha vojaci na severovýchode dnešného územia Slovenska a zásluhou kniežaťa Hohenloheho lesní robotníci.
Prvým známym výrobcom lyží na území Slovenska bol podľa knihy Bohuslava Štofana majster Jan Strižka z Liptovského Mikuláša. Vyrábal lyže podľa nórskeho vzoru od roku 1887.
„Všetky lyže, ktoré prichádzali zo severnej Európy do roku 1890, boli veľmi dlhé, tri metre až tri metre tridsať centimetrov. Boli to skôr bežky, určené na dlhé presuny, roviny, mierne sklony,“ opisuje Hubač, ktorý má takýto vzácny exemplár aj vo svojom múzeu.
