Keď sa povie zabíjačka, predstavíme si prasa zavesené za zadné nohy. Faktom však je, že viac bravčového mäsa naši predkovia začali jesť len približne pred dvesto rokmi. Dovtedy hrali prím ovce a ovčie mäso.
Nie je sviňa ako sviňa. V tlačenke sa mäso s mäsom bije Čítajte Začínalo sa vždy veľmi skoro ráno - často ešte za tmy - chytaním prasaťa. A končilo sa za tmy zabíjačkovou hostinou. Zásada bola spotrebovať každú časť dochovaného prasiatka – vrátane uší, kože či rypáka.
„Zužitkovalo sa vždy všetko, čo sa dalo zjesť, možno okrem chvostíka. Dokonca aj rypák, aj uši. Niekto možno aj ten chvostík uvaril,“ hovorí o tradičnej zabíjačke odborníčka na kulinárnu kultúru Rastislava Stoličná.
Čas zabíjačiek trval na slovenskej dedine takmer celú zimu. Ak sa rodine podarilo vykŕmiť viac ako jedno prasiatko, jedno zabili pred Vianocami, ďalšie na konci zimy - počas fašiangov. Zabíjačkami žila celá dedina. „Rodiny sa vždy medzi sebou dohodli, kto bude kedy zabíjať. Chodili si vzájomne pomáhať a za pomoc si dávali mäso ako výslužku, v rámci rodiny a susedstva,“ hovorí odborníčka. Práve vďaka takémuto systému mali rodiny prístup k čerstvému mäsu dlhší čas.
