K dohode medzi ministerstvom kultúry a Maticou slovenskou nedošlo

zapracované. K dohode nedošlo ani na piatkovom rokovaní ministra Milana Kňažka a predsedu Matice slovenskej Jozefa Markuša. Matica slovenská spravuje najväčšiu a najvýznamnejšiu knižnicu na Slovensku a pod Pamätník národnej kultúry patrí rozsiahly archív a zbierky. Podľa Milana Kňažka ministerstvo kultúry analyzovalo stav vo vzťahoch medzi národnými knižnicami a štátom v ostatných európskych krajinách. Z porovnania vyplynulo, že Slovensko je jediné, kde je medzi štátom a jeho národnou knižnicou ešte nejaký medzistupeň. Predstavitelia Matice obviňujú ministerstvo zo snahy o likvidáciu, pričom podľa Kňažka "používajú slovník patriaci do minulého storočia". Ako na sneme Matice v Žiari nad Hronom povedal Jozef Markuš, odčlenenie pamätníka a knižnice od Matice by spôsobilo, že v samotnom Martine by z Matice nezostalo nič. Preto vytrvalo porovnáva Milana Kňažka s Kolomanom Tiszom, ministerským predsedom Uhorska, ktorý v r. 1875 zakázal činnosť Matice a zhabal jej zbierky. Podľa predstaviteľov ministerstva však Matica nevyužíva peniaze pridelené zo štátneho rozpočtu na starostlivosť o svoje najcennejšie zbierky, ale na financovanie akcií a osláv s politickým podtextom typu "preskakovania vatier". Ako denník SME nedávno informoval, plat Jozefa Markuša je 49 600 korún, kým platy zamestanacov archívu a knižnice sa pohybujú od 6 do 10-tisíc korún.