BRATISLAVA. Titul doktora vied, ktorý je na Slovensku najvyššou vedeckou hodnosťou, udelili v utorok v priestoroch Univerzity Komenského v Bratislave 23 osobnostiam vedy.
Predseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD) vo svojom príhovore uviedol, že okrem základného výskumu netreba zabúdať na aplikovaný výskum, vývoj a inovácie.
Nedostatočný rozvoj vysokého školstva
Predseda Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti Peter Moczo poznamenal, že medzi vedcami, ktorí si prevzali najvyššiu vedeckú hodnosť, sú siedmi biológovia, traja matematici, traja chemici, dvaja fyzici, dvaja historici, ale aj materiálový vedec, elektrotechnik, veterinár, lekár, ekológ a právnik.
Podľa neho máme predimenzovanú sieť vysokých škôl a nedostatočný rozvoj kvality vysokoškolského vzdelávania.
"Úroveň vzdelávania celkovo v priemere klesá, vysoké školy sa nerozvíjajú tak, ako by sa mali," povedal Moczo.
Poukázal aj na nedostatočné financovanie vedy zo strany štátu. Podľa neho je potrebné nezávislé zhodnotenie slovenského výskumu, ale aj nový zákon o štátnej vednej politike či reštrukturalizácia vysokých škôl.
Pellegrini má záujem o napredovanie vedy
Podľa Pellegriniho vo vyspelom svete sa veda, výskum a inovácie stali často skloňovaním spojením.
“Mali by sme uvažovať o tom, čo sa stalo, že sme stratili úctu k vzdelaniu, že si nevážime a nerozumieme, ako dôležité je nielen školstvo, ale aj veda a výskum pre našu krajinu.„
"Zámery EÚ smerujú k posilneniu úlohy výskumu s cieľom zjednocovať európsky výskumný priestor, a tak dosahovať žiaducu synergiu pri vytváraní konkurencieschopnosti celého európskeho spoločenstva," povedal premiér.
"Európske princípy a hodnoty nesmú byť cudzie ani Slovensku. Musíme si plniť svoje záväzky, držať krok s vyspelými krajinami, myslieť na budúcnosť a v rámci existujúcich možností hľadať zdroje a prostriedky na napredovanie vo vede, výskume a inováciách," uviedol Pellegrini.
Poukázal aj na nedôslednosti pri čerpaní európskych štrukturálnych fondov či doteraz neúspešnú transformáciu Slovenskej akadémie vied.
Vzdelávacie štandardy sa podrobia dlhodobej kontrole Čítajte "Očakávam, že ministerstvo školstva urýchli skvalitnenie čerpania európskych štrukturálnych fondov. Ešte stále máme nevyčerpané značné prostriedky a je škoda každého jedného eura, ktoré nebude putovať do našej vedy, ale bude sa vracať späť do EÚ," povedal.
Ako doplnil, podľa neho je potrebné, aby "sme prilákali viac investícii do výskumu a vývoja".
Podľa Pellegriniho vláda "bude pripravená podporiť všetky aktivity smerujúce k zvýšeniu úrovne nášho hospodárstva a skvalitňovaniu života Slovenska".
Ako doplnil, štát by mal zadefinovať, čo očakáva od výskumníkov a akým konkrétnym oblastiam by sa mali venovať. Podľa jeho slov by nemali by skúmať všetko a všade.
Kiska chce obnoviť úctu k vzdelaniu
Prezident SR Andrej Kiska poznamenal, že by sme mali stále hovoriť o vede, výskume a školstve.
"Mali by sme uvažovať o tom, čo sa stalo, že sme stratili úctu k vzdelaniu, že si nevážime a nerozumieme, ako dôležité je nielen školstvo, ale aj veda a výskum pre našu krajinu," povedal Kiska.
Ocenil, že to najcennejšie, čo Slovensko má, sú práve ľudia. Rovnako ako Pellegrini vyzdvihol aplikovaný výskum, o ktorom by sa malo podľa neho viac hovoriť.
Vedeckú hodnosť doktor vied získala Marie Černá, Juraj Černák, Mária Dušinská, Eva Frimmová, Miroslav Glasa, Roman Holec, Ján Ivančo, Robert Jajcay, Ján Jásik, Anna Jenčová, Norbert Kučerka, Lucie Kučerová, Eva Kutejová, Kristian Mathis, Michal Mego, Pavol Prokop, Frederik Raiskup, Vladimír Smejkal, Viola Strompfová, Daniel Ševčovič, Milan Valachovič, Dušan Velič a Martin Weis.
Diplomy si prevzali noví doktori vied z Univerzity Komenského v Bratislave, Slovenskej akadémie vied, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Paneurópskej vysokej školy v Bratislave.
Nositeľmi titulu doktora vied sa môžu stať len významné osobnosti, ktoré obohatili vedu doma a v zahraničí.
