BRATISLAVA. Zvyšovanie integrity vo verejnej správe, projekt pre Úrad pre verejné obstarávanie, oblasť justície vrátane prevencie proti domácemu násiliu a cezhraničná spolupráca s Ukrajinou sú štyri hlavné preddefinované projekty, na ktoré Slovensko použije peniaze z Finančných mechanizmov EHP a Nórska v programe Cezhraničná spolupráca a Dobrá správa vecí verejných, zodpovedné inštitúcie a transparentnosť.
V utorok na otváracej konferencii o tom informoval riaditeľ odboru grantov EHP a Nórska na Úrade vlády SR Jaroslav Mojžiš.
Morálne hodnoty do verejnej správy
S projektmi budú Slovensku pomáhať rôzni partneri, napríklad Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Nórsky Barentsov sekretariát či nórsky úrad pre ochranu pred radiáciou.
„Prvý z projektov je zvyšovanie integrity vo verejnej správe. Sám som sa nad tým zamýšľal, čo znamená v tomto kontexte slovo integrita. Pre mňa je to čestnosť, súbor morálnych hodnôt pracovníkov vo verejnej správe,“ povedal Mojžiš o projekte, ktorého cieľom je zvýšiť integritu zamestnancov verejnej správy.
V tomto projekte bude Úrad vlády spolupracovať s OECD aj vďaka memorandu, ktoré podpísali v roku 2017. Druhý projekt sa týka verejného obstarávania, konkrétne toho, ako pri ňom aplikovať systém hodnoty za peniaze.
Malo by sa to týkať toho, ako nie vybrať len najnižšiu cenu, ale ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Aj tu bude pomáhať OECD, ktorá má na to podľa účastníkov konferencie vhodné nástroje.
Špecializácia súdov, cezhraničná spolupráca
V projekte Zvyšovanie účinnosti súdnictva prostredníctvom ochrany, posilnenia postavenia obetí a zraniteľných skupín bude hlavným orgánom ministerstvo spravodlivosti. Dôležitú úlohu tu totiž zohrá špecializácia súdov.
Ďalší projekt sa týka cezhraničnej spolupráce – posilnenia boja proti CBRN hrozbám na slovensko-ukrajinskej hranice. Projekt, ktorého cieľom je bojovať proti prevážaniu chemických, biologických, rádioaktívnych a jadrových látok, bude mať v gescii ministerstvo vnútra.
„Spolupráca s Ukrajinou je zo strategického a geopolitického pohľadu dôležitá. Sme presvedčení, že po 15 rokoch nášho členstva v EÚ môže Slovensko ponúknuť Ukrajine pomoc. Našli sme množstvo ľudí a inštitúcií na ukrajinskej strane, ktorí sú nadšení spolupracovať so Slovenskom a európskymi inštitúciami,“ dodal Mojžiš s tým, že Slovensko chce naozaj pomôcť Ukrajine integrovať sa do EÚ. Záujem majú o trilaterálne projekty, na ktorých bude spolupracovať Slovensko, Ukrajina a Nórsko.
Rozvoj regiónov
Pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu, na konferencii vystúpila z Nórskeho Barentsovho sekretariátu Elizaveta Vassilieva.
Uviedla príklad obce v severnom Nórsku, kde žije 10-tisíc ľudí zo 70 národností a sú vzdialení 15 minút autom od ruských hraníc.
„Sekretariát má za úlohu presadzovať spoluprácu medzi Nórskom a Ruskom. Máme už mnoho úspešných projektov. Napríklad v oblasti športu existuje konkrétny prípad dievčiny, ktorá aby mohla súťažiť vo wrestlingu, trénovala s Rusmi. Tak sa zlepšila, že išla na olympiádu. Takáto spolupráca teda pomáha tak jednotlivcom, ako i celému regiónu,“ vysvetlila.
Ročne podporia 200 – 300 projektov v oblasti vzdelávania, kultúry, ale aj podnikania či životného prostredia.
Jeroen Michels z OECD pripomenul, že zastupuje organizáciu, ktorá má 36 členov, čo poskytuje unikátnu platformu na zdieľanie skúseností z oblastí ako ekonomický rast a rozvoj či dobre spravovaná spoločnosť.
Dáta OECD sú rešpektované, vychádzajú z nich akademické inštitúcie či vlády. Na napĺňanie svojho mandátu majú niekoľko nástrojov – právne záväzné dohovory, ale po ruke majú aj mäkké nástroje – napríklad odporúčania.
„Máme aj expertné skupiny. Je ich 200, venujú sa rôznym oblastiam a pozostávajú z delegátov z členských krajín, kde si vymieňajú dobrú prax,“ vysvetlil.
Na Slovensku budú pomáhať pri implementácií projektov – pri projektoch súvisiach s integritou zamestnancov verejnej správy a pri projekte pre Úrad pre verejné obstarávanie. Oba projekty sú štvoročné.
