V neštátnom domove dôchodcov nejde o zisk

BRATISLAVA (SME - ru) - Ak si zoberieme, že na Slovensku je 154 domovov a penziónov pre dôchodcov s kapacitou necelých 16-tisíc miest a na druhej strane to porovnáme s niekoľkými tisíckami ďalších čakateľov na umiestnenie do týchto zariadení, je jasné, že štát si v dnešných podmienkach nestíha plniť povinnosť postarať sa o svojich seniorov. V takejto situácii je prínosom každá pomoc v starostlivosti o starých. "Hoci dnes je už situácia v našom domove stabilizovaná, pred dvoma rokmi, keď sme vznikli, nás štátne orgány brali div nie ako votrelcov," spomína Ladislav Vagner, podnikateľ, ktorý sa svojho času rozhodol prebudovať bývalú rekreačnú chatu v Lučivnej neďaleko Popradu na neštátny domov dôchodcov. Zo začiatku neboli peniaze na to, aby pritúlili viac ako 6–7 ľudí. Štát v tom čase neprispel ani korunou. Aj pri tomto malom osadenstve však domov musel fungovať v bežnej prevádzke, držal päť zdravotníkov i ďalší personál. "Zažili sme zúfalé situácie. Napríklad, keď nám vypli elektrinu. A my sme tu mali starých ľudí na infúziách. Nevyhli sme sa ani zadlženiu. Teraz už je to lepšie. Vlani sme dostali od štátu dotáciu iba stotisíc korún, v tomto roku však už na nás Krajský úrad v Prešove pamätá v rozpočte sumou zhruba 1,2 milióna korún," hovorí L. Vagner. V domove teraz býva 27 dôchodcov, tento týždeň prijmú troch nových. Každý starký a starká si pripláca na pobyt v domove sumou mesačne 4000 až 4500 korún. Vedenie denne registruje telefonáty nových žiadateľov o umiestnenie. Podľa Vagnera však v hlavách mnohých ľudí panuje mylná predstava, že na kompletné služby takéhoto neštátneho zariadenia stačí tisícka. "Stále majú predstavu, že ak to vedie súkromník, tak ten ich určite zdiera. Neuvedomujú si, že nepracujeme na princípe zisku. Musím robiť oficiálne štatistiky, musím zdokladovať krajskému úradu, ako sa čerpá stravná jednotka," konštatuje. V chate vydelili niekoľko voľných izieb aj pre príbuzných - keď pricestujú za starkými, môžu tu pri nich pobudnúť aj niekoľko dní.