BRATISLAVA. Počet prípadov vyšetrovania veľkej korupcie sa na Slovensku mierne zvýšil, ale vo všeobecnosti zostáva veľmi nízky.
Vyplýva to zo správy Európskej komisie, v ktorej sa hodnotí pokrok dosiahnutý pri vykonávaní štrukturálnych reforiem alebo pri prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh v Slovenskej republike (Správa o Slovensku 2019).
Celkový počet obvinení, obžalôb a rozsudkov v prípade trestných činov súvisiacich s korupciou od roku 2016 podľa správy kolíše.
Počet oznamovateľov sa nezvýšil
Korupcia podľa Slovákov za posledných päť rokov narástla Čítajte "Nové pravidlá ochrany oznamovateľov neviedli k významnému zvýšeniu oznamovania korupcie. Ďalšie úsilie o zlepšenie odhaľovania a analytických kapacít orgánov presadzovania práva by pravdepodobne zvýšilo počet úspešne stíhaných obvinení z korupcie," konštatuje dokument.
Zároveň uvádza, že po prijatí zákona o zodpovednosti právnických osôb z roku 2016 slovenské súdne orgány začali uplatňovať a navrhovať opatrenia aj proti právnickým osobám.
Správa takisto uvádza, že funkčná nezávislosť polície na Slovensku zostáva naďalej obmedzená, pričom 45 percent obyvateľov našej krajiny si myslí, že medzi zamestnancami polície je rozšírené dávanie a prijímanie úplatkov, ako aj zneužívanie právomoci na osobný prospech.
Časté výmeny na polícii a ministerstve
"Vysoká fluktuácia, pokiaľ ide o nábor príslušníkov polície za osobitných poradcov na ministerstve vnútra, môže vytvárať podnety na ustupovanie politickým vplyvom a znižovanie úrovne funkčnej nezávislosti polície. Mohla by zároveň brániť vo vyšetrovaní citlivých prípadov alebo prípadov týkajúcich sa korupcie na vysokých miestach," píše sa v materiáli.
Ten zároveň konštatuje, že opatrenia prijaté koncom roka 2018 týkajúce sa zmien vo vymenovaní a prepúšťaní príslušníkov polície by mala zvýšiť zodpovednosť vedúcich funkcionárov.
Celkovo oblasť boja proti korupcii a zvýšenie zodpovednosti vyšetrovacích orgánov na Slovensku zaraďuje Európska komisia do kategórie "obmedzený pokrok".
Táto kategória je aplikovaná pokiaľ členský štát Európskej únie oznámil určité opatrenia na nápravu situácie, ale opatrenia riešia problematiku len v obmedzenej miere, predložil legislatívne akty vo vládnom alebo zákonodarnom orgáne, ale tieto opatrenia ešte neboli prijaté, prípadne štát predložil vo veci nelegislatívne akty, ale nenadviazal na ne v rámci vykonávania potrebných opatrení.
Justícia je stále výzvou
Eurokomisia tiež konštatuje, že zlepšovanie justičného systému na Slovensku zostáva naďalej výzvou s tým, že u nás pretrvávajú problémy týkajúce sa efektívnosti, nezávislosti a kvality justičného systému.
Súdy vyskúšajú koučing a otestujú nové pracovné postupy Čítajte "Napriek viacerým reformám, ktoré v niektorých oblastiach viedli k zlepšeniam, dlhodobé obavy týkajúce sa nezávislosti súdnictva zostávajú prevažne nezmenené, a nezdá sa, že by sa riešili," uvádza sa v správe.
Slovensko je podľa správy stále posledným spomedzi členských štátov EÚ, pokiaľ ide o vnímanú nezávislosť súdnictva.
"Pretrvávajú určité obavy o nezávislosť súdnictva, ktoré neboli uspokojivo vyriešené a nezlepšilo sa ani nízke vnímanie nezávislosti súdnictva, a teda zostávajú problémom pre občanov, ako aj pre podniky a investorov," konštatuje správa.
Ako pozitívny vývoj eurokomisia hodnotí, že Ústavný súd 30. januára tohto roku rozhodol, že previerky sudcov na základe informácií od Národného bezpečnostného úradu, ktoré vyvolali vážne obavy o nezávislosť súdnictva, sú protiústavné.
Komisia tiež konštatuje, že systém správneho súdnictva na Slovensku dosahuje dobré výsledky a z celkovej miery vyriešenia prípadov podľa eurokomisie vyplýva, že súdom sa vo všeobecnosti darí zvládať nápor prípadov, aj keď orgány hlásili určité problémy týkajúce sa prípadov, ktoré sa riešili viac ako dva roky.
Zároveň však poukazuje na zvýšenie dĺžky konania v v občianskoprávnych a obchodných sporoch na súdoch prvého stupňa.
