BRATISLAVA. Dynamika prezidentských prieskumov zatienila skutočnosť, že 5. marca uplynie termín na podanie prihlášok kandidátov na ústavných sudcov.
Na svojom facebookovom profile na to upozornila bývalá ministerka spravodlivosti a nezaradená poslankyňa Lucia Žitňanská.
Najmocnejšia inštitúcia. Čo robí a ako funguje Ústavný súd Čítajte „Rozumiem, že okolnosti prvej voľby môžu odrádzať mnohých kandidátov opätovne sa do novej voľby prihlásiť. Nič to však nemení na tom, že hlasovanie o kandidátoch na ústavných sudcov bude stále najdôležitejším hlasovaním parlamentu v tomto volebnom období. A či ešte súčasný prezident alebo v prípade ďalšieho opakovania volieb kandidátov na ústavných sudcov až budúca, verím, že prezidentka, môže vyberať len z ponuky, ktorú dá parlament,“ napísala Žitňanská.
Neprihlásiť sa znamená rezignovať
Neprihlásiť sa do nastávajúcej voľby ústavných sudcov by podľa nej znamenalo rezignovať na autoritu ústavného súdu na ďalších dvanásť rokov.
Funkčnosť tohto súdu totiž nie je len o naplnení počtu sudcov ale aj o dôveryhodnosti ústavného súdu a tá bude závisieť od autority jeho sudcov, upozornila exministerka.
„Prezidentské prieskumy ukazujú silné verejné volanie po spravodlivosti. Prvým predpokladom pre naplnenie tohto volania pri ústavnom súde je, že vo voľbe kandidátov na sudcov v parlamente sa bude mať aj verejnosť za koho postaviť,“ dodala na záver Žitňanská.
Most-Híd sa už prikláňa k verejnej voľbe
"Rozumiem, že okolnosti prvej voľby môžu odrádzať mnohých kandidátov opätovne sa do novej voľby prihlásiť. Nič to však nemení na tom, že hlasovanie o kandidátoch na ústavných sudcov bude stále najdôležitejším hlasovaním parlamentu v tomto volebnom období."
Parlament mal vo februári zvoliť 18 kandidátov z 38 záujemcov o tento post. Z nich by prezident následne vybral deviatich ústavných sudcov.
Voľbe dominovala jedna téma - či expremiér a predseda Smeru získa dostatok hlasov a či by ho prezident vymenoval. Fico na poslednú chvíľu svoju kandidatúru stiahol.
Parlament ani v riadnej, ani v opakovanej voľbe nezvolil nikoho. Proces voľby - vrátane navrhovania záujemcov - sa preto začína odznova. Smer trvá na tajnej voľbe, opozícia na verejnej.
Vo februári sa aj koaličný Most-Híd priklonil k verejnej voľbe, predseda Béla Bugár však už v prípade, že sa koalícia dohodne na menách, pripúšťa tajnú voľbu. Smer dokonca tvrdí, že nových sudcov by už nemal menovať prezident Andrej Kiska, ale jeho nástupkyňa alebo nástupca.
Viacerí kandidáti na ústavný súd sú znechutení
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave už avizovala, že opätovne navrhne viacerých kandidátov na post ústavných sudcov. Dekan fakulty Eduard Burda pritom vyzval politikov, aby pristúpili k opakovanej voľbe zodpovedne a prestali z procesu robiť politické divadlo.
Podľa Burdu sa, bohužiaľ, viacerí z kandidátov, ktorých navrhli, rozhodli viac nekandidovať, pretože sú znechutení zo spolitizovania celej voľby.
Univerzita predloží parlamentnému ústavnoprávnemu výboru minimálne šiestich uchádzačov, pričom Burda verí, že ich bude viac.
Oprávnené inštitúcie či jednotlivci môžu predkladať mená do 5. marca. Prihláška musí obsahovať viacero náležitostí, okrem iného tiež súhlas kandidáta, preukázané dosiahnuté právnické vzdelanie či 15-ročnú prax v právnickom povolaní.
Voľba ústavných sudcov je naplánovaná na marcovú schôdzu Národnej rady, ešte pred ňou čaká kandidátov verejné vypočutie.
V súčasnosti je od 16. februára tohto roka Ústavný súd značne paralyzovaný, keď na ňom zostali iba štyria sudcovia z trinástich.
