BRATISLAVA. Ministerstvo školstva by malo zaplatiť učiteľov tak, aby sa nemuseli naháňať za kreditmi.
Kreditový príplatok by sa mal premietnuť do základného platu učiteľa za podmienky, že za istý počet rokov absolvuje určený počet hodín vzdelávania.
Navrhuje to poslanec NR SR a tímlíder strany Sloboda a Solidarita (SaS) pre školstvo Branislav Gröhling.
„Vzdelávanie by mohli poskytovať aj organizácie pôsobiace v školstve a malo by zahŕňať aj odborné učiteľské konferencie či semináre," dodal opozičný poslanec.
Informoval hovorca SaS Róbert Buček.
Kreditového systému sa dotýka zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý je momentálne v druhom čítaní v parlamente.
Nízka ponuka a kvalita vzdelávania
Podľa Gröhlinga je dnes kreditový systém nefunkčný.

„Pôvodne mal viesť učiteľov k vzdelávaniu, zvyšovaniu svojej kvalifikácie a následnému zvýšeniu platov, ale kvalita štátneho vzdelávania učiteľov pod vedením organizácií ministerstva školstva je nízka a ponuka vzdelávania tiež. Štátne organizácie sa tak stali len tunelmi na eurofondy," uviedol tímlíder SaS pre školstvo s tým, že zákon o pedagogických zamestnancoch neprináša žiadané zmeny, neodráža potreby praxe a mal by byť stiahnutý a prepracovaný.
Diskriminácia
Za stiahnutie zákona je spustená petícia.
„Nový zákon totiž okliešťuje kreditový systém a je dokonca v rozpore so zákonom o celoživotnom vzdelávaní. Je oklieštené ďalšie vzdelávanie učiteľa. Diskriminované sú napríklad učiteľky materských škôl, ktoré môžu získať maximálne trojpercentný príplatok," vysvetlil v pondelok na tlačovej besede prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman.
Neplatnosť referenda zaručená
Navrhovanému referendu dáva politológ Grigorij Mesežnikov nulovú šancu na úspech. Týka sa to aj prípadu, keď by otázok nebolo 17, ale napríklad len šesť.
"Aj v tomto prípade je zaručená neúčasť," povedal s tým, že iniciatíva hnutia je len ďalším krokom, ktorý znižuje vážnosť inštitútu referenda.
Mesežnikov zdôraznil, že referendum je nástrojom na riešenie najzásadnejších štátoprávnych otázok, ako je napríklad vstup do Európskej únie.
Zároveň pripomenul, že práve na túto otázku bolo zamerané jediné úspešné slovenské referendum.
Súbor otázok, ktoré chce v referende riešiť OľaNO, patrí podľa politológa do kompetencie parlamentu. "To, čo parlament môže vyriešiť, na to sa nemá zmysel pýtať v referende," dodal.