BRATISLAVA. Nezvolenie už štvrtého kandidáta na sudcu Všeobecného súdu Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu je podľa predstaviteľov koalície Progresívne Slovensko a Spolu hanbou pre Slovensko.
Predstavitelia koalície to uvádzajú v tlačovej správe, ktorú poskytla hovorkyňa koalície Silvia Hudáčková.
Zodpovednosť Súdnej rady a vlády
V súvislosti s neschopnosťou obsadiť pozíciu sudcu v Luxemburgu nezaradený poslanec NR SR, zakladateľ mimoparlamentnej strany Spolu Miroslav Beblavý osloví opozičné strany, ktorým navrhne zvolať zasadnutie mimoriadneho Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR.
Pozíciu dodatočného sudcu malo Slovensko obsadiť už v septembri 2016. Nasledovali štyri neúspešné pokusy vlády a súdnej rady nominovať prijateľného kandidáta.
„Sme jedinou členskou krajinou, ktorá nie je schopná obsadiť miesto sudcu. Po znefunkčnení ústavného súdu doma je to ďalšia vizitka toho, ako súčasná vládna moc pristupuje k spravodlivosti,” zdôraznil Beblavý.
V Luxemburgu neuspel ani štvrtý slovenský kandidát na dodatočného sudcu Čítajte “Zodpovednosť za toto medzinárodné fiasko nesie Súdna rada SR a vláda SR. Každý sa môže pomýliť raz, dvakrát. Ale štyrikrát? To sa už naozaj nedá ničím ospravedlniť. Súčasní politici zlyhali a Slovensko potrebuje zmenu, ktorá prinesie odbornosť a konečne takú politiku, za ktorú sa ľudia nebudú musieť hanbiť," uviedol predseda Progresívneho Slovenska Ivan Štefunko.
Beblavého návrh podporia
Členovia Ústavnoprávneho výboru NR SR za hnutie OĽaNO Ján Marosz a Jozef Lukáč podporia zvolanie mimoriadnej schôdze výboru.
Uviedol to pre agentúru SITA hovorca hnutia Matúš Bystriansky v súvislosti s návrhom nezaradeného poslanca Miroslava Beblavého.
"Nezvolenie v poradí štvrtého kandidáta na sudcu Všeobecného súdu EÚ považujú poslanci za OĽaNO za veľkú hanbu, ktorú si Slovensko urobilo na medzinárodnej úrovni," uviedol v stanovisku Bystriansky.
Poslanec NR SR a člen ústavnoprávneho výboru za SaS Alojz Baránik uviedol, že skutočnosť, že súdna rada odsúhlasila už štvrtého kandidáta na sudcu Všeobecného súdu EÚ, ktorý bol poradným výborom odmietnutý pre nesplnenie podmienok, je veľkou medzinárodnou hanbou pre Slovensko, a to najmä vo svetle skutočnosti, že súdna rada z čisto politických pohnútok predtým odmietla zvoliť kandidáta, ktorý také podmienky spĺňa.
"Požadovanie zasadnutia výboru Národnej rady SR je však popretie rozloženia moci ústavných orgánov Slovenskej republiky. Aj v zmysle judikatúry ústavného súdu totiž národná rada nemá žiadnu zodpovednosť za plnenie funkcií, ktoré naša ústava zveruje súdnej rade. Preto nie je správne pre potreby politického konzumu naznačovať, že Národná rada SR alebo dokonca jej nejaký výbor takú zodpovednosť má," uviedol Baránik pre agentúru SITA.
Ako priblížil podpredseda opozičného hnutia Sme rodina Peter Pčolinský, hnutie nemá v ústavnoprávnom výbore zastúpenie.
"Ale ak by sme mali, určite by sme návrh pána Beblavého podporili," uviedol.
Podľa neho nie je normálne, aby Slovenská republika nebola schopná ponúknuť vhodného kandidáta.
"Svedčí to o veľkej personálnej biede," povedal s tým, že v situácii, kedy parlament nevie zvoliť sudcov ústavného súdu, sa tomu ani nečuduje.
Nekompetetntná Súdna rada
Podľa predstaviteľov Spolu a Progresívne Slovensko vládni politici rečnia o tom, že obhajujú slovenské záujmy.
Nedokážu pritom zabezpečiť ani len nomináciu a úspešnú voľbu jedného sudcu v kľúčovej súdnej inštitúcii EÚ.
Personálne obsadzovanie súdnej rady, v ktorej má nominantov aj vláda a parlament, je pritom dlhodobým zdrojom pochybných rozhodnutí súvisiacich so súdnictvom.
Kučera bol štvrtý neúspešný kandidát
Ani štvrtý kandidát na post dodatočného sudcu Všeobecného súdu Európskej únie v Luxemburgu Michal Kučera podľa viacerých zdrojov neuspel. Ako potvrdil, Kučeru neodporučil poradný výbor.
Tridsať ľudí a len pätica nováčikov. Kto sú noví kandidáti na Ústavný súd? Čítajte Kučera bol v poradí štvrtým kandidátom, ktorého zvolila Súdna rada SR. Pred ním sa o tento post uchádzala súčasná verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, Radoslav Procházka a Ivan Rumana.
Agentúra SITA oslovila so žiadosťou o reakciu opozičné strany SaS, OĽaNO a Sme rodina a tri vládne strany.
