Čierne miesto našej histórie

Boli to naozaj strašné chvíle. „Zdalo sa, akoby sa samo nebo nad nami zavrelo... Srdce krvácalo národnou bolesťou a noviny ešte špinili a tupili Čechov hanebným spôsobom, mená českých úradníkov uverejňovali často so štipľavými poznámkami.“
Spomienky na pohnuté chvíle patria Josefovi Jiráskovi, profesorovi slovenčiny na bratislavskom reálnom gymnáziu. Je jedným z tisícov vyhnaných Čechov, ktorí sú dôkazom toho, že vojnový slovenský štát sa nespája len s holokaustom. Ešte pred perzekúciou Židov a Rómov prišli na rad českí občania.
Národnostné čistky boli veľmi vulgárne a dotkli sa ľudí, ktorí kedysi prišli na zaostalé Slovensko a pomáhali budovať štát, školstvo, kultúru.
Citlivá téma sa dodnes taktne obchádza mlčaním.
Rozhovor s hviezdou filmu Ostrým nožom

Stačí mu, že vyjde von z domu a prejde tristo metrov do Billy, a už naráža na to, akí nevychovaní ľudia sme.
Nenosí nič, len kroksy a tepláky a nepotrebuje viac. Preto sa cíti trochu cudzo v Bratislave, kde každý túži po majetku.
Prestal chodiť aj do divadla medzi hercov, lebo tam stretával „diagnózy“ a načas z toho oslepol. Je rozčarovaný z prezidenta, koalície aj opozície, vyzerá, že vlastne vôbec nemá dôvod na dobrú náladu, ale pri rozhovore je veľmi dobrý spoločník.
Roman Luknár práve vládne slovenským kinám, hrá hlavnú úlohu vo filme Ostrým nožom, ktorý odkazuje na vraždu Daniela Tupého pod bratislavským Starým mostom, korupciu a cynizmus v krajine.
Zo zákulisia najočakávanejšieho príbehu roka

Nie je veľa filmov, kde hrá hlavnú postavu dom. A nie hocijaký.
Vo filme Sklenená izba, ktorý prichádza do slovenských kín budúci týždeň a hovorí sa o ňom ako o najočakávanejšej filmovej udalosti roka, zohrala hlavnú úlohu brnianska vila Tugendhat, ikona modernej architektúry s pohnutou históriou.
A nie je veľa filmov, kde sa stretne také hviezdne obsadenie.
„Hneď, ako som do nej vkročila, myslela som na to, že sa ničoho nemôžem dotknúť, lebo všetko je také vzácne, ale zároveň moderné,“ hovorí pre SME Slovenka Alexandra Borbély, ktorá v roku 2017 dostala cenu pre najlepšiu európsku herečku za rolu Márie vo filme O tele a duši. V tom istom roku získal tento titul v mužskej kategórii Claes Bang za film Štvorec.
Onedlho obaja stáli pred tou istou kamerou a pred prahom toho istého domu.
Ďalší diel literárneho seriálu

Je to už 155 rokov, čo prvý raz vyšla báseň Sama Chalupku Mor ho!
Mala taký mobilizačný náboj, že si začala žiť vlastným životom. Po tom, ako podčiarkla silu štúrovskej generácie, stala sa hymnou antifašistického odboja a zápasu proti neslobode vôbec. Zvlášť počas druhej svetovej vojny.
Názov Mor ho! niesla antifašistická ilegálna tlač, nazývali sa ním odbojové skupiny aj partizánske jednotky.
Platí, že je to kvalitná poetika. Takisto sa cení aj alegorický rozmer boja za slobodu. Problémom však je, že hoci za inšpiráciou stoja reálne historické postavy, to, že existovali, ešte neznamená, že sa správali tak, ako tvrdí umelecké dielo.
Tak je to aj s básňou Sama Chalupku. Cisár Constantius II. totiž nikdy nebojoval na Dunaji proti Slovanom. Ani nemohol. Tí tam totiž vtedy ešte neboli.
A nie je to jediná nepresnosť.

Beata
Balogová
