Pred osemdesiatimi rokmi začali písať ľudia Tisovi svoje prvé prosby. Ich listy našla v archíve americká výskumníčka. Pátra po osudoch ich pisateľov a brázdi s nimi Slovensko.
Bardejov, Lučenec, Pezinok či Bratislava. Spolu s historikom Ivanom Kamencom a publicistom Petrom Juščákom cestuje americká výskumníčka Madeline Vadkerty po Slovensku a číta listy ľudí, z ktorých prvé vznikali pred osemdesiatimi rokmi. Už krátko po vzniku slovenského štátu, keď prišli na rad prvé obmedzenia.
Medzi nimi už aj numerus clausus, vylúčenie ľudí židovského pôvodu z vysokých škôl či z niektorých profesií a povolaní.
Naposledy boli na začiatku marca na východe Slovenska - aj v Prešove, odkiaľ pochádza jeden z najemotívnejších listov. Bol to list päťročného chlapca Petra, ktorý bol priložený k žiadosti jeho rodičov o výnimku spod židovského kódexu.
„Tieto listy som objavila v roku 2002 v jednom fonde Kancelárie prezidenta republiky v Slovenskom národnom archíve, keď ma sem vyslalo Múzeum holokaustu vo Washingtone, aby som vytypovala dokumenty z tohto obdobia, ktoré by mohli byť pre nás zaujímavé. Oslovili ma svojou hlbokou ľudskosťou a povedala som si, že raz, keď budem mať viac času, sa k nim ešte vrátim. A zistím, čo sa stalo s ich pisateľmi,“ hovorí Vadkertyová, ktorá o týchto listoch pripravuje knihu.
Korešpondencia, ktorá končila u prezidenta a kňaza Jozefa Tisa, hovorí totiž svojou vlastnou rečou o ére, v ktorej vznikala. So stupňovaním perzekúcií je ich tón čoraz viac ponížený.
Medzi riadkami píšu ľudia Tisovi celé životné príbehy. Takýto list napríklad písala herečka a speváčka Slovenského národného divadla Mária Magdaléna, ktorá žiadala prezidenta o výnimku spod židovského kódexu.
