BRATISLAVA. Vláda v stredu schválila lex brexit, zákon, ktorým reaguje na odchod Veľkej Británie z Európskej únie.
Zákon, ktorý nadobudne účinnosť dňom odchodu Británie z EÚ, sa dotýka viacerých oblastí – rieši pohybové aj pobytové práva, otázky zabezpečenia sociálnych vecí, štúdia, uznávania dokladov či vodičských preukazov.
O tom, čo tento zákon znamená pre občanov, informoval po rokovaní vlády štátny tajomník rezortu diplomacie František Ružička.
Poukázal na to, že dnes vlastne nikto nevie, ako Británia odíde.
Zachovanie práv Slovákov v Británii
Ružička pripomenul, že v Británii žije či študuje zhruba 100-tisíc Slovákov. Podobné zákony ako lex brexit prijímajú na základe reciprocity aj iné európske krajiny.
„Na základe dohody s Veľkou Britániou by sme chceli, aby aj v prípade brexitu bez dohody ostali všetkým občanom SR zachované práva, aké využívali dodnes,“ povedal Ružička.
V prípade no deal, teda odchodu bez dohody, sa začnú voči Londýnu aplikovať opatrenia, aké sú zavedené voči akejkoľvek inej nečlenskej krajine. Napríklad v prípade obchodu budú na 20 percent tovarov zavedené colné poplatky.
„Pre občanov by sa nemalo zmeniť nič zásadné. Mali by ďalej študovať, pracovať, v prípade nevyhnutnosti požiadať o zdravotnícku starostlivosť. Mali by na vstup a výstup z Británie využívať občianske preukazy a možnosť používať vodičské preukazy EÚ,“ vysvetlil štátny tajomník.
Komplikácie v kamiónovej doprave
V prípade obchodu bez dohody je citlivá napríklad otázka kamionistov. Ružička dodal, že ministerstvo už dlhší čas upozorňuje dopravné združenia na to, aké doklady musia mať so sebou.
„Majú mať všetky doklady na tovar, ktorý budú prevážať a majú mať pripravené doklady, ktoré ich pustia do Veľkej Británie. Na druhej strane ich upozorňujeme, že sú veci, ktoré sú aj mimo nášho dosahu. Francúzski partneri odporúčajú, aby kamión nevychádzal z krajiny, pokiaľ nemá všetky doklady a papiere potrebné na vstup do Veľkej Británie,“ pokračoval Ružička.
Štátny tajomník sa vyjadril aj k momentálnej situácii v Spojenom kráľovstve. V utorok britský parlament totiž opäť odmietol dohodu britskej premiérky Theresy Mayovej. Dnes teda budú zákonodarcovia vo Westminsteri hlasovať o tom, či chcú odchod bez dohody.
„V zásade sa nám otvárajú všetky možnosti, od no deal (odchod bez dohody), po no exit (žiaden odchod). Tá posledná je veľmi hypotetická. Ak by dnes v parlamente neodsúhlasili konzultatívne odporúčanie pre vládu, aby vystúpili bez dohody, tak bude pravdepodobne ďalšie hlasovanie, ktoré navrhne, aby Veľká Británia na budúcotýždňovom summite predložila návrh na predĺženie obdobia na vystúpenie z EÚ,“ informoval Ružička.
Jasný plán v prípade odkladu brexitu
Priznal, že nie je úplne jasné, o koľko by sa lehota na odchod mohla predĺžiť. Hovorí sa však o dvoch týždňoch, až dvoch mesiacoch.

„To je v danej chvíli maximum, ktoré by sme mohli urobiť bez toho, aby to malo dopad na inštitucionálne usporiadanie vrátane volieb do Európskeho parlamentu. Potom sú aj možnosti, o ktorých mnohí diskutujú skôr v hypotetickej rovine – predĺžiť to na oveľa dlhšiu lehotu, v ktorej by sa už možno dalo uvažovať o voľbách, o ďalšom referende a podobne. V tejto chvíli rozprávame o dvoch týždňoch, maximálne dvoch mesiacoch,“ povedal štátny tajomník.
Dodal však, že v tomto prípade by Londýn mal predstaviť jasný plán, čo chce za dva mesiace prípadného predĺženia odchodu urobiť.
Nemenné podmienky zdravotnej spravodlivosti
Prístup slovenských úradov pri posudzovaní účasti v systéme zdravotného zabezpečenia by sa ani po tvrdom brexite ihneď meniť nemal.
Do konca roka 2020 by sa malo postupovať voči osobám zúčastneným na systéme zdravotného zabezpečenia v Spojenom kráľovstve rovnako ako voči osobám zdravotne poisteným v inom členskom štáte. Tento návrh pritom vychádza z deklarácie Veľkej Británie, že bude obdobne postupovať voči občanom členských štátov únie.
Rovnako ani v prípade tvrdého brexitu by sa nemali meniť nároky občanov Spojeného kráľovstva žijúcich na Slovensku priznané podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
„Získané nároky, o ktorých sa rozhodlo najneskôr ku dňu predchádzajúcemu dňu vystúpenia Spojeného kráľovstva, pretrvajú i naďalej. Uplatnenie tejto zmeny predpokladá zaručenú vzájomnosť zo strany Spojeného kráľovstva,“ uvádza sa v návrhu zákona o tvrdom brexite.
Tento zákon sa venuje aj oblasti liekovej politiky. Podľa návrhu by totiž lieky z Veľkej Británie registrované v Slovenskej republike, ktoré boli v našej krajine povolené pred vystúpením Spojeného kráľovstva z únie, sa budú považovať za lieky z členského štátu únie. Zabezpečiť sa tým má najmä dostupnosť liekov, ktoré sú na Slovensku registrované a v súčasnosti k nim neexistuje žiadna relevantná náhrada.
Vláda ďalej rokovala o:
- Pokračovanie záchrany, obnovy a sprístupňovania filmového dedičstva Slovenska je cieľom návrhu aktualizácie Projektu systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR na roky 2019 až 2021. Návrh na dnešné rokovanie vlády predložilo Ministerstvo kultúry (MK) SR a vláda ho odobrila.
- Rumunská premiérka Viorica Dancila príde koncom marca na návštevu Slovenska. Na základe pozvania Petra Pellegriniho príde do Banskej Bystrice v pondelok 25. marca. Rumunsko v prvej polovici tohto roka predsedá Rade Európskej únie. Témou rokovania budú preto otázky európskej agendy, kľúčové zahraničnopolitické témy, ale aj rozvoj bilaterálnych vzťahov zahŕňajúci hospodársku spoluprácu. Premiéri sa budú venovať aj blížiacemu sa summitu v rumunskom Sibiu.
- Vláda schválila vymenovanie Petra Kovaříka do funkcie člena komisie pre výber kandidátov na post predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Členom sa stane 15. marca, uvádza sa vo vládnom dokumente.
Na úhradu výdavkov súvisiacich so záchrannými prácami počas mimoriadnej situácie na území podtatranského regiónu z júla 2018 by mala vláda v stredu vyčleniť pre Okresný úrad Poprad viac ako 315.372 eur. V tatranskom regióne bol vlani vyhlásený III. stupeň povodňovej aktivity v obciach Ždiar, Tatranská Javorina a v meste Vysoké Tatry.