BRATISLAVA. Sociálna poisťovňa, ministerstvo hospodárstva aj Slovenská pošta sa ohradili proti analýze Nadácie Zastavme korupciu, v ktorej poukázali na to, že slovenské inštitúcie platia za SBS viac, ako české inštitúcie.
Argumentujú pritom rozdielnou legislatívou, napríklad vyššou minimálnou mzdou a vyššími príplatkami za nadčas a prácu cez víkend, ale aj rozsahom strážených objektov.
Za stráženie platia viac
Slovenské úrady míňajú na SBS podstatne viac ako české Čítajte Informácie, ktoré vo štvrtok predstavila Nadácia Zastavme korupciu, sú podľa hovorcu Sociálnej poisťovne Petra Višvádera nepresné, zjednodušené a účelové.
"Vyššie ceny za stráženie na Slovensku v porovnaní s ČR sú odrazom situácie na trhu v tomto segmente. V posledných rokoch sa v SR zvýšila minimálna mzda, náhrada za prácu nadčas a cez víkend, čo daný druh služby výrazne zdražilo. Takisto nadácia Zastavme korupciu nešpecifikuje pri porovnávaní inštitúcií rozsah služieb: či ide iba o ochranu objektu alebo aj o elektronický dochádzkový systém či prevoz hotovosti," uviedol Višváder v reakcii na analýzu nadácie pre agentúru SITA. Takisto poukázal na zákon o verejnom obstarávaní.
"Ak Sociálnu poisťovňu „zbavíte“ povinnosti vyberať dodávateľa podľa uvedeného zákona, potom môže byť konečná cena o polovicu nižšia. Otázky o vyššej cene preto treba adresovať subjektom, ktoré pôsobia na trhu v tomto segmente," pokračoval Višváder.
Takisto sa Sociálna poisťovňa ohradila voči kritike, že využívajú ochranku aj na najmenších pobočkách po Slovensku.
"V čase, keď od mája 2018 sa na základe pre nás povinnej smernice EU - práve pre tlak verejnosti - zvýšila ochrana osobných údajov, je nepredstaviteľné ponechať pobočky, ktoré pracujú s citlivými osobnými údajmi, bez ochrany," uvádzajú v stanovisku.
Ako hovorca dodal na záver, od januára 2019 si Sociálna poisťovňa zabezpečuje ochranu majetku a osôb vlastnými pracovníkmi a vo vlastnej réžii, s výnimkou ochrany pri preprave peňazí. Tú si, vzhľadom na potrebné bezpečnostné a technické podmienky, sama zabezpečiť nevie a musí ju riešiť dodávateľským spôsobom.
Voči analýze sa ohradilo aj ministerstvo hospodárstva, informácie nadácie považujú za zavádzajúce.
"Zmluva z roku 2015 sa totiž netýka len klasickej strážnej služby, ale aj poskytovania technickej a bezpečnostnej služby. Ide o komplex prác, služieb či monitoringu, ktoré vyplývajú zo zákona o hospodárskej mobilizácii a zákona o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. Zabezpečujú aj služby, ktoré sa týkajú kritickej infraštruktúry v energetike," uviedol pre SITA hovorca rezortu Maroš Stano.
Upozornil, že rozsah služieb pre české ministerstvo nadácia nezverejnila. Ak by však išlo výhradne o strážnu službu objektu, tak náklady českého a slovenského ministerstva nie je podľa ministerstva hospodárstva možné porovnávať.
"Zdôrazňujeme, že MH SR postupuje v súlade so zákonom o utajovaných skutočnostiach ako aj so zákonom o verejnom obstarávaní,“ dodal Stano.
O veľmi rozdielnych legislatívnych požiadavkách pre zabezpečenie bezpečnostných služieb na Slovensku a Česku hovorí aj Slovenská pošta.
Ako sa uvádza v stanovisku Slovenskej pošty, so spoločnosťou Bonul spolupracujú od roku 2010.
"V období spolupráce Slovenská pošta zaznamenala o 73 percent menej incidentov v porovnaní s rovnakým obdobím pred začatím spolupráce," píše sa v stanovisku, ktoré poskytla agentúre SITA hovorkyňa pošty Eva Rovenská.
Dodali, že aktuálna cena poskytovaných služieb je v porovnaní s predchádzajúcou nižšia o takmer päť percent.
"Treba podotknúť, že do uvedenej ceny je započítaný prevoz financií a ich spracovanie, ako aj všetky výjazdy na každý z objektov za jeden kalendárny mesiac. V zmluve z roku 2010 boli do mesačnej paušálnej odmeny zarátané dva výjazdy na každý objekt, a každý ďalší represívny výjazd bol spoplatňovaný osobitnou sadzbou," uviedli.
Vyžiadali si faktúry za služby od Bonulu.
Stráženie štátnych inštitúcií stojí slovenských daňových poplatníkov podstatne viac, ako tých v Českej republike.
Vyplýva to zo zistení Nadácie Zastavme korupciu, ktoré dnes prezentovali riaditeľka nadácie Zuzana Petková a právnik Miroslav Cák.
Na základe infozákona si od štátnych organizácií a podnikov vyžiadali faktúry za strážne služby, ktoré uzavreli so spoločnosťou Bonul.
Na základe porovnávania faktúr majú podozrenia, že služby sú zbytočne drahé.
Pre podozrenie na nehospodárne objednávanie súkromných služieb dnes podávajú podnet na Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Výdavky porovnávali od roku 2012.
Jedným z príkladov je ministerstvo hospodárstva a české ministerstvo priemyslu.
„Ministerstvo hospodárstva v sledovanom období ročne uhrádzalo Bonulu okolo 500-tisíc eur. České ministerstvo priemyslu a obchodu platí za bezpečnosť 59-tisíc eur za rok, pričom v tejto čiastke sú započítaní aj vlastní zamestnanci,“ povedala Petková.
Takisto sa venovali aj Sociálnej poisťovni. Tá platila Bonulu 1,2 milióna ročne, Bonul mal podľa faktúr svojho zamestnanca aj na tých najmenších pobočkách.
Začiatkom roka štátna poisťovňa oznámila, že Bonul vypovedal zmluvu a ohlásila možné zvýšenie nákladov, keďže si najala 170 vlastných strážnikov.
Česká správa sociálneho zabezpečenia má SBS len v centrále, vlani za ňu zaplatili 33-tisíc eur. Efektívnejšia je podľa Nadácie Zastavme korupciu aj Česká pošta.
Tá dala na stráženie 2,5 milióna eur, Slovenská pošta zaplatila ročne za tieto služby 5,5 milióna eur.
V sume je zahrnuté stráženie budov, elektronické zabezpečovacie systémy aj prevozy peňazí.
Česká pošta má vlastnú SBS, ktorá je jej dcérskou firmou. Slovenská pošta zaplatila za sledované obdobie Bonulu vyše 39 miliónov eur.
