Rozhovor s našou hereckou hviezdou
Alexandra Borbély: Európsky Oscar? Moje telo bolo v šoku, vedela som, že sa niečo stane Čítajte Slovensko takmer prišlo o obrovský talent, takmer stratilo skvelú herečku. Rodáčka z Veľkého Cetína neprešla tretím kolom prijímacích pohovorov na VŠMU a na ďalší rok sa o to pokúsila už iba v Budapešti.
Tam po niekoľkých rokoch nakrútila film O tele a duši, ktorý otriasol svetom. Vyhral prestížny festival Berlinale, bol nominovaný na Oscara a ona, Alexandra Borbély zaň dostala cenu pre najlepšiu európsku herečku. Inými slovami, európskeho Oscara.
Veľký úspech mal logické pokračovanie - úlohu v medzinárodnom projekte, kde sa herečka stretla s hviezdami zo Švédska, z Holandska, Dánska. No hoci sa v Sklenenej izbe hovorí po anglicky, je to česko-slovenský film.
A tak sa Alexandra Borbély po kľukatej obchádzke, neraz naplnenej národnostnými konfliktmi, vracia domov.
Ako zarobiť milióny a zostať v pohode
Sú extratriedou, majú slávu i peniaze. No chcú byť anonymní Čítajte Ich mená hýbu trhmi a zároveň zanechávajú za sebou stopu, podľa ktorej budú jedného dňa deti dnešných tridsiatnikov a štyridsiatnikov charakterizovať dobu, v ktorej žijeme teraz.
Budú hovoriť, že to boli časy, v ktorých provokoval sprejer z Bristolu, po parkete behali postavy v prilbách, speváčke Sii nebolo vidno do tváre a ženy si posúvali romány Eleny Ferrante.
Všetci títo umelci by si mohli užívať výhody celebrít, no rozhodli sa inak. Niektorí svoju identitu úzkostlivo taja, iní si vytvorili alter egá, ktoré vystupujú za nich, ďalší skrývajú svoju tvár, či sa v maximálnej miere vyhýbajú fotografovaniu a rozhovorom.
Vieme o nich len málo, no ich kariére to nijak neškodí. Práve naopak. Keď sa v priestore, kde sme dennodenne zaplavení banálnymi informáciami zo životov tých druhých, objaví pútavý autor či umelec bez tváre a mena, je to vítané osvieženie a anonymita neraz pomôže aj komerčnému úspechu.
Dá sa taký efekt dosiahnuť aj v našich podmienkach?
Česká etapa v živote vedeckej superstar
Kolegom sa jeho ošúchaný oblek zdal urážkou. Einstein postavil Prahu do pozoru Čítajte Mal tridsaťjeden rokov a pred sebou oslnivú kariéru. Práve opustil Švajčiarsko, kde bol úradníkom na patentovom úrade a popritom pracoval na svojej slávnej teórii relativity.
Albert Einstein prišiel do Prahy v roku 1911.
„Podobal sa skôr talianskemu virtuózovi než nemeckému profesorovi. Navyše mal za ženu Juhoslovanku. Určite sa vymykal z rámca priemerných profesorov v Prahe. Keďže ho predchádzala povesť skvelého fyzika, ktorý hoci bol mladý, bol neobyčajne geniálny, všetci jeho kolegovia ho s napätím očakávali,“ spomínal po rokoch rakúsky filozof a fyzik Philipp Frank, ktorý neskôr nastúpil na Einsteinovo miesto.
Príchod mladého vedca so strapatou hlavou do Prahy bol udalosťou, ktorá sa navždy zapísala do pamäti kolegov. Aké svedectvá zanechali?
Tajná akcia očami nevinného únoscu
Novinár: Operácia Mosadu sa mohla skončiť krachom. Nebyť Slováka Čítajte Keď uniesli Adolfa Eichmanna, vrcholného nacistu zodpovedného za holokaust, v médiách zverejnili iba dve mená únoscov. Medzi nimi bol aj Slovák z Levického okresu Jozef Joe Klein.
Bol jedným z dvoch civilov v operácii izraelskej tajnej služby, ktorí pomohli postaviť Eichmanna pred súd. Na Slovensku však o tom nehovoril.
Dokument, ktorý o ňom formou rozhovoru nakrútil dlhoročný novinár Martin Mózer, odvysielala televízia Joj Plus na 80. výročie vzniku slovenského štátu. Joe Klein sa jeho uvedenia už nedožil. V januári zomrel.
Ďalší diel literárneho seriálu
Fajčila, pila, bola hrubá a mala známosti. Aká bola skutočná Panna zázračnica? Čítajte Kniha Dominika Tatarku Panna zázračnica vyšla prvý raz ešte za vojnového režimu v roku 1944, druhý raz vyšla o dvadsať rokov, keď ju autor výrazne prepracoval a stala sa podkladom pre film v réžii Štefana Uhera.
Skupinu mladých bohémov v príbehu očarúva mysteriózne krásne dievča, ktoré v nich prebúdza túžby, no zostáva neuchopiteľné.
Je pravda, že sa pohybovalo v Bratislave a opantalo mladých nadrealistov?
Čo si Tatarka vyfantazíroval a aká bola pravda?
„Populárna Tatarkova próza Panna zázračnica mala za vzor skutočnú osobu.“ Toto stručné konštatovanie napísal v Anekdotickom slovníku slovenských spisovateľov básnik a nadrealista Štefan Žáry.
