Profil Rastislava Kaššáka je súčasťou série Prečo je dôležitý Ústavný súd
Vo februári sa skončilo funkčné obdobie deviatim z trinástich ústavných sudcov. Poslanci v prvých voľbách nezvolili ani jedného z potrebných 18 kandidátov, z ktorých by si mal ústavných sudcov vybrať prezident. V druhých voľbách vyberajú z 30 kandidátov opäť 18. Ústavní sudcovia budú dvanásť rokov významným spôsobom ovplyvňovať smerovanie krajiny.
Rastislav Kaššák je pedagóg, viac ako deväť rokov prednáša na bratislavskej Paneurópskej vysokej škole. Učí správne, katastrálne aj pozemkové právo.
Sám štúdium práva skončil v roku 2001 na bratislavskej Univerzite Komenského, o štyri roky neskôr tam zložil rigoróznu skúšku. V roku 2009 obhájil dizertačnú prácu o vývoji správneho práva na Slovensku a získal titul PhD.
V motivačnom liste, ktorý predložil ku kandidatúre na post ústavného sudcu, píše, že okrem iného dbá o to, aby "študenti právnickej fakulty vnímali právo ako nástroj na nastoľovanie spravodlivosti".
Advokátom je od roku 2005, jeho hlavnou agendou sú občianske, obchodné, správne, trestné, rodinné a pracovné spory.
Z prehľadu konaní Ústavného súdu vyplýva, že klientov zastupoval aj v Košiciach. S písaním ústavných sťažností pomáhal aj Centru právnej pomoci.
Keď mal Kaššák 35 rokov, stal sa prvým študentským ombudsmanom. Do funkcie ho zvolili zástupcovia študentov, rektorov a ministerstva. Vybrali si ho spomedzi dvadsiatich uchádzačov. Študentskej rade vysokých škôl poskytoval takmer dva roky právnu pomoc a pomáhal pri spolupráci s úradmi.
Navrhnutý Žitňanskou aj SNS
Kaššák je členom Legislatívnej rady vlády. Rada je poradným orgánom, ktorého úlohou je ustrážiť právnu čistotu prijímaných zákonov. Kaššák sa do nej dostal pred troma rokmi na návrh vtedajšej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej z Mosta-Hídu.
Navrhnutí členovia podľa Žitňanskej spĺňali všetky odborné aj osobnostné predpoklady.
Kaššák sedí aj v dôležitej Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Cez komisiu idú všetky volebné kandidátky, dohliada zároveň na férovosť kampane. Kaššáka do nej vyslala Slovenská národná strana.
Ako člen Vedeckej rady spoluzodpovedá za kvalitu výskumu a výučby na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy. Má na konte vyše dvadsiatku publikácií v učebniciach, monografiách, zborníkoch či v odborných časopisoch. Medzi najviac citované patrí jeho príspevok ku komentáru zákona o priestupkoch.
Hlinov právnik aj poslanecký asistent

V minulom volebnom období bol Kaššák asistentom poslanca Alojza Hlinu. Hlina bol vtedy nezaradeným poslancom, neskôr sa pridal ku klubu KDH. Kaššák preňho pripravoval návrhy zákonov a podklady na zasadnutia parlamentu. Bral za to odmenu 777 eur mesačne.
Hlina neskôr uviedol, že Kaššák si plat zaslúžil. "Predložil som suverénne najviac samostatných návrhov zákonov. Bolo to treba pripraviť," vysvetľoval.
Hlinu jeho asistent zastupoval aj ako advokát. Keď sa poslanec pokúsil zamurovať vchod do pobočky jednej z nebankových spoločností v Bratislave a zatkla ho polícia, volal na pomoc Kaššáka. Podľa Hlinu nebankovka nemala poskytovať úvery, pretože jej chýbala licencia od Národnej banky Slovenska.
Kaššák tvrdil, že Hlina nič zlé nespáchal. Vraj konal v krajnej núdzi. Vtedy "čin inak trestný, nie je trestným činom, ak odvraciate nebezpečenstvo, priamo hroziace záujmu chránenému Trestným zákonom", vysvetľoval Kaššák.
Zákrok policajtov proti Hlinovi označil za "brutálny", podľa neho bol "mafiánskym odkazom".
Polícia najskôr Hlinu trestne stíhala a obvinila. Neskôr stíhanie stopla a prípad posunula okresnému úradu. Hlina dostal pokutu 90 eur za priestupok.
Podľa portálu Pluska.sk bol Kaššák v minulosti členom strany Smer. V materiáloch ku kandidatúre na Ústavný súd uvádza, že dnes členom politickej strany nie je.
Profil vypracoval projekt Biela vrana.
Projekt Prečo je dôležitý Ústavný súd vznikol v spolupráci Transparency International Slovensko, Nadácie Zastavme korupciu, Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť SGI, Projektu Biela vrana a denníka SME.