BRATISLAVA. Aktivisti zo združenia Humánny pokrok začínajú kampaň "Ide o chlp" s cieľom presadiť zákaz kožušinového chovu na Slovensku.
Poukazujú na zábery z legálnej kožušinovej farmy pri Martine, na ktorých sa zranené norky tlačia v malých klietkach.
Celoslovenský zákaz by sa podľa nich týkal iba jednej farmy a nemal by preto pre Slovensko ekonomické dôsledky.
S českými kožušinovými farmami je koniec. Odškodné je nejasné Čítajte "Zvieratá na kožušinových farmách žijú na ploche menšej ako jeden štvorcový meter, sú vystresované, trpia a časom sa doslova zbláznia. Kožušinové farmy v žiadnom prípade nedokážu poskytnúť týmto zvieratám také podmienky, aké potrebujú a majú v divočine," opisuje Alexandra Demetrianová z Humánneho pokroku s tým, že ide o bežnú prax, ktorá zjavne platí aj na Slovensku.
Cieľom kampane je presvedčiť poslancov a poslankyne, aby zákaz chovu zvierat na kožušiny podporili v parlamente.
"Pripojili by sme sa tak k progresívnym a moderným krajinám Európy, ktoré tieto barbarské chovy navždy odmietli," konštatuje Demetrianová.
Chov na kožušiny podľa nej za posledných 20 rokov zakázalo 13 členských krajín EÚ, vrátane Rakúska a Českej republiky.
Podľa údajov Humánneho pokroku kožušinový priemysel spotrebuje ročne 100 miliónov zvierat. Ich kožušiny sa používajú na výrobu kabátov, no najmä doplnkov, napríklad golierov a rukávov, lemovania na topánky alebo brmbolcov na tašky a čapice.
Aby sa ich kožušina zachovala v čo najlepšej kvalite, zvieratá sa zabíjajú plynom, elektrickým prúdom tyčou cez konečník alebo zlomením väzov. Na výrobu jedného kožuchu je napríklad potrebná kožušina z viac ako 60 noriek.
