BRATISLAVA. Ústavnoprávny výbor Národnej rady začal vo štvrtok vypočúvať kandidátov na ústavných sudcov prihlásených do novej voľby.
V prvý deň híringu členovia výboru v priestoroch historickej budovy Národnej rady na Župnom námestí v Bratislave vypočuli 14 kandidátov.
Ďalší pätnásti prídu na rad v piatok ráno od 9. hodiny.
Boroň nechcel hodnotiť súdne rozhodnutia
Ako prvý predstúpil pred výbor advokát Pavol Boroň, ktorý sa podieľal aj na príprave Ústavy.
Zoznam kandidátov
- Pavol Boroň
- Katarína Čechová
- Stanislav Irsák
- Rastislav Kaššák
- Vlastimil Pavlikovský
- Martin Javorček
- Michal Matulník
- Edita Pfundtner
- Peter Straka
- Anton Dulak
- Eva Kováčechová
- Peter Melicher
- Michal Ďuriš
- Ivan Fiačan
- Štefan Kseňák
- Pavol Malich
- Radoslav Procházka
- Miloš Maďar
- Ľuboš Szigeti
- Marek Tomašovič
- Michal Truban
- Libor Duľa
- Radovan Hrádek
- Daniela Švecová
- Ladislav Duditš
- Peter Molnár
- Robert Šorl
- Martin Vernarský
- Zuzana Pitoňáková
Poslancov zaujímalo, ako Boroň vníma rozhodnutie Ústavného súdu zo záveru januára tohto roka, keď rozhodol o nesúlade ústavného zákona s ústavou.
Podľa Boroňa tieto rozhodnutia nie je potrebné hodnotiť.
"Rozhodnutie súdov netreba komentovať. Kritizovať rozhodnutia mi vždy prišlo nenáležité, pretože je pri nich napísané odôvodnenie," povedal Boroň.
Cez čiaru
Podobne ako Boroň, aj advokátka Katarína Čechová a Ladislav Duditš dostali rovnakú otázku.
Čechová s týmto rozhodnutím nie je stotožnená a nesúhlasí s ním. Podľa jej slov majú právomoc meniť ústavu iba zákonodarcovia v Národnej rade.
"Rozhodnutie je prijaté platne a je záväzné, čo znamená, že ho treba v plnom rozsahu rešpektovať. Je tu však priestor na verejnú debatu a odbornú diskusiu," odpovedal Duditš.
Podľa právnika Michala Ďuriša toto rozhodnutie prekročilo právomoci Ústavného súdu, keď by sa obdobným nálezom mohol riadiť aj v budúcnosti.
"Nesúhlasím s ním. Ústavný súd obmedzil zákonodárnu moc. Mne vychádza to rozhodnutie mierne cez čiaru a mierne nebezpečné, pretože by mohol súd postupovať rovnako v budúcnosti," povedal Ďuriš.
Na margo januárového rozhodnutia advokát Martin Javorček povedal, že v ňom vyvolalo viaceré otázky. "Viem sa stotožniť ako právnik s tým, že si Ústavný súd takúto právomoc vyvodil. Chápem aj úvahu, že súd chcel ochrániť vnútorné hodnotové jadro ústavy," poznamenal.
Argumenty sudcov, ktorí s tým nesúhlasili, však označil za logické.
Spôsob voľby ústavných sudcov
Šéf trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu Duľa odpovedal aj na otázku o verejnej či tajnej voľbe sudcov v Národnej rade.
Podľa Duľu má byť nestrannosť sudcu samozrejmosťou. Obe voľby však podľa neho majú svoje výhody aj nevýhody.
"Verejná voľba môže do istej miery odkryť isté politické zákulisné dohody. Malo by byť však samozrejmosťou, že sa sudca vysporiada so svojou otázkou nestrannosti," povedal Duľa.
Podľa sudcu má aj tajná voľba sudcov výhodu v tom, že nevie, ktorí poslanci za neho hlasovali.
Právnik Michal Ďuriš by súhlasil s tajnou voľbou v Národnej rade, keď by podľa vlastných slov cítil väčší komfort v istých veciach.
"Nehovorím o nestrannosti či nezávislosti sudcov, ale skôr o pocite väčšieho komfortu," priblížil.
K prípadnej verejnej či tajnej voľbe sa vyjadril aj Štefan Kseňák. Tvrdí, že sám by politickým tlakom odolal, pretože sa považuje za nezávislého kandidáta. "Ja osobne by som sa s tým pokojne vyrovnal," uzavrel.
"Mne osobne je jedno, či bude tajná, alebo verejná voľba. Bremeno záväzku sudcu voči poslancom sa končí jeho menovaním. Ak by zvolila Národná rada dostatočný počet kandidátov, nemusel sa celý proces opakovať. Prijal som výzvu, ktorú mi ponúkla predsedníčka Súdnej rady. Myslím si, že všetkým by nám malo záležať, aby Ústavný súd čo najskôr fungoval," odpovedal Peter Melicher.
Etické dilemy
Ústavný súd by mal byť zložený z právnikov z rôznych sfér, nielen zo sudcov. Myslí si to advokát Rastislav Kaššák. "Kandidujem, lebo v mojej osobe sa spája teória aj aplikačná prax," ozrejmil.
Na otázku, či riešil vo svojom profesionálnom živote etické dilemy, odvetil, že zatiaľ nie. Na margo problémov ústavného súdnictva Kaššák konštatoval, že ako najväčší problém vidí nejednotnosť v rozhodovaní.
Eva Kováčechová pred výborom uviedla, že je žiaduce, aby bol súd zložený z viacerých právnických odvetví.
Na otázku, prečo sa rozhodla opakovane kandidovať, odpovedala tak, že prvotný neúspech ju neodradil a nechcela rezignovať.
Advokát Radovan Hrádek zase vyhlásil, že neexistuje, aby sa sudcom ÚS mohol stať politik. On sám je pritom členom politickej strany, kandidoval za ňu vo voľbách a pôsobí aj ako poslanecký asistent.
"Človek, ktorý zastáva funkciu ministra či štátneho tajomníka, taký by nemal byť na Ústavný súd. Ja som asistent poslanca, nie som žiaden politik," dodal.
Traja neprídu
Kandidáti Stanislav Irsák, Pavol Malich a Marek Tomašovič na vypočúvanie neprišli. Svoju neprítomnosť vopred ospravedlnili.
Zástupca kancelárie prezidenta prítomný na výbore povedali, že títo traja by mali stiahnuť svoju kandidatúru, lebo neabsolvujú vypočutie a nie je možné klásť im otázky.
Predseda výboru Róbert Madej (Smer) upozornil na to, že výbor môže hlasovať len o tom, či kandidáti spĺňajú podmienky.
Poslanci a prezident následne môžu podľa jeho slov ich absencie zohľadniť pri samotnej voľbe, respektíve výbere zo zvolených kandidátov.
Musia zvoliť osemnástich
Každý uchádzač má na predstavenie svojej činnosti 15 minút, desať minút bude odpovedať na každý blok spravidla troch otázok. Tie mu môžu klásť poslanci, ako aj zástupcovia prezidenta.
Do voľby je prihlásených 29 uchádzačov, väčšina z nich kandiduje opäť, piati sa prihlásili do voľby po prvý raz.
Voľba kandidátov sa uskutoční na schôdzi Národnej rady, ktorá sa začne 26. marca.
Poslanci majú zvoliť 18 kandidátov, ktorých majú predložiť prezidentovi. Pri prvej voľbe parlament nezvolil žiadneho kandidáta.
Prezident z nich má vymenovať deviatich sudcov namiesto tých, ktorým sa 16. februára skončilo funkčné obdobie.
Uchádzači museli pred voľbou splniť niekoľko zákonných podmienok.
Okrem vekovej hranice 40 rokov musia mať za sebou 15-ročnú prax v právnickom povolaní. Tiež majú byť uznávanými osobnosťami v právnej obci.
