Storočný príbeh jedného mena a mesta
Ako sa z Prešporka stala Bratislava Čítajte Bol to omyl. Keď sa pred sto rokmi rozhodovalo o tom, ako sa po novom bude volať mesto na Dunaji, stala sa chyba. Bratislava dostala v roku 1919, v roku dramatických zmien, nové meno.
O jeho podobu sa hralo celé týždne. Uvažovalo sa o Wilsonovom meste, vo vyhláškach bežne figuroval Prešporok či Prešpurek, občas aj Požoň. Objavila sa aj varianta Bratislav, koncovka však pripomínala české mestá ako Břeclav či Čáslav, a tak sa doplnilo koncové a.
Ale ako vlastne došlo k tomu, že vyhral novotvar, ktorý nemá oporu v historickom pomenovaní mesta?
Rozhovor s historikom
Čím bol Štefánik bledší, tým silnejšia bola myšlienka Československa Čítajte Michal Kšiňan z Historického ústavu SAV nachádza aj po sto rokoch od smrti Milana Rastislava Štefánika nové dokumenty. Cestuje za ním z Paríža do Vladivostoku a vysvetľuje, prečo a ako dnes rozumieme štefánikovskej legende.
"Bol to politik a keď bolo treba, vedel sa zachovať veľmi nekompromisne. Vedel aj zdiskreditovať svojich oponentov. To sa týka najmä jeho misie na Sibíri, kde bola masarykovská a dürichovská vetva.
A jeden z Dürichových prívržencov Štafl bol vo francúzskej légii, Štefánik tak použil svoju sieť známostí a zariadil, aby ho povolali späť. Dürich bol sedemdesiatnik, vážený poslanec. Jeho dcéra tvrdila, že Štefánika nezastrelila len preto, že v New Yorku nedokázala zohnať revolver. Ale prišla pred dom, kde Štefánik býval, s bičom v ruke."
Tajomstvo, ktoré si maliar zobral do hrobu
Čo je na jednom z najzáhadnejších obrazov v histórii umenia Čítajte Ten obraz má 363 rokov, a predsa pripomína fotografickú snímku. Nie je to klasický kráľovský portrét kypiaci noblesou.
Las Meninas je jedným z najoceňovanejších umeleckých diel v histórii a keby bol na predaj, určite by bol aj medzi tými najdrahšími. Museo del Prado v Madride, ktoré tento skvost vlastní, ho považuje za taký vzácny, že ho nepúšťa na žiadne výstavy po svete.
Teoretici umenia s obľubou analyzujú tajomný obraz a zvláštny vzťah medzi postavami na obraze a divákmi, ktorí ich sledujú.
„V histórii umenia bolo len málo malieb, ktoré vyvolali také množstvo rôznych interpretácií ako toto Velázquezovo vrcholné dielo,“ napísal historik umenia Jonathan Brown v knihe Velázquez: Painter and Courtier (Velázquez: Maliar a dvoran).
Ani po vyše troch storočiach sa odborníci nezhodnú, čo presne na obraze Las Meninas (Dvorné dámy) od Diega Velázqueza vidíme. Čo za hádanku nám ponúka?
Kuriozita prvej svetovej vojny
Ako obyčajný mach zachraňoval životy v prvej svetovej vojne Čítajte Prvá svetová vojna sa ešte len začínala a na bojisku už tisíckam vojakov nebezpečne hnisali rany.
V závere roku 1914 spojeneckí lekári pozorovali s veľkou dávkou zdesenia početné prípady otravy krvi. K životu nebezpečnej otrave (sepse) dochádzalo pre nezvládnuteľné bakteriálne infekcie.
V decembri 1915 začínalo byť jasné, že zranených vojakov je priveľa a zásoby obväzov dochádzajú. Chýbala základná surovina na ich výrobu - bavlna.
Rýchlo sa míňala nielen preto, že sa z nej vyrábali nespočetné vojenské uniformy.
Lekári museli za každú cenu zabrániť tomu, aby do rán na telách vojakov prenikla infekcia. Bez sterilných obväzov museli byť mimoriadne vynaliezaví.
Najúčinnejšie riešenie napokon ponúkla nenápadná rastlinka.
Aké je byť obeťou sexuálneho zneužitia
Napísala knihu o svojom znásilnení: Necítila som nenávisť, chcela som to pochopiť Čítajte Bol rok 1984. Joanna Connors mala tridsať rokov a pracovala ako novinárka. Práve sa chystala urobiť rozhovor v miestnom divadle, no meškala a herci odišli. To však nebolo to najhoršie, čo sa jej v ten deň stalo.
Tam, priamo v divadle, ju znásilnil neznámy muž. Poznačilo to celý jej život. Trvalo dvadsať rokov, kým sa rozhodla, že útočníka vypátra.
Výsledkom je jej oceňovaná reportážna kniha Nájdem si ťa. Na Slovensko prišla, aby o svojej skúsenosti porozprávala na Stredoeurópskom fóre o násilí.
"Jedna z vecí, ktorá je pre obete znásilnenia ťažká, je, že sa v tom cítite sami, pretože o tom vlastne nikto nechce rozprávať. Chodiť a hovoriť o tom mi pomáha uvedomiť si, že sami nie sme, a to je dôležité vedieť," hovorí.
Čítanie z The Washington Post
Exotické mlieko nie je iba z mandlí. V zoo v USA doja aj orangutany či deflíny Čítajte Ošetrovateľka primátov v Smithsonovej národnej zoo Erin Strombergová prichádza v jedno skoré ráno k Batang, 21-ročnej samici orangutana z Bornea.
Je tu, aby získala vzorku materského mlieka pre exotickú zbierku zvieracích mliek v zoo, najväčšom americkom úložisku svojho druhu.
„Ahoj!“ zvolá a primát s gaštanovohnedou srsťou sa pritisne k mriežke oplotenia.
Batang otvorí ústa, spodná čeľusť jej vyčnieva. Jej dvojročný syn, poskakujúci chumáč srsti menom Redd, sa šplhá po chrbte svojej mamy.
„Dokážeš to,“ hovorí Strombergová upokojujúcim hlasom. Batang sa pomaly vracia. Prijme niekoľko orieškov, potom vystrčí hruď a konečne poskytne svoj prsník. Strombergová drží fľaštičku pod Batanginou bradavkou a jemne za ňu ťahá, kým mlieko nevyjde. Po pätnástich minútach je v nádobke len niekoľko kvapiek.
Každá vzorka ide do nutričného laboratória zoo, kde ju uchovajú spolu so vzorkami od stoviek ďalších zvierat: zebry, gorily, medvedice čiernej, slonice africkej, kosmáča, pásavca či leňocha dvojprstého.
Beata
Balogová
