BRATISLAVA. Petíciu za zákaz kožušinového chovu na Slovensku podpísalo za tri dni viac ako 30.000 ľudí.
Podľa aktivistov zo združenia Humánny pokrok ide o silný impulz pre zákonodarcov.
"Ukázali sme ľuďom realitu kožušinových fariem, kde zvieratá zjavne a dokázateľne trpia, a verejnosť nezostala ľahostajná," skonštatovala Alexandra Demetrianová z Humánneho pokroku.
Kampaň "Ide o chlp" poukazuje na zábery z legálnej kožušinovej farmy pri Martine, na ktorých sa zranené norky tlačia v malých klietkach.
Celoslovenský zákaz by sa podľa aktivistov týkal iba jednej farmy a nemal by preto pre Slovensko ekonomické dôsledky.
Chov na kožušiny podľa aktivistov za posledných 20 rokov zakázalo 13 členských krajín EÚ, vrátane Rakúska a Českej republiky.
"Zvieratá na kožušinových farmách žijú na ploche menšej ako jeden štvorcový meter, sú vystresované, trpia a časom sa doslova zbláznia. Kožušinové farmy v žiadnom prípade nedokážu poskytnúť týmto zvieratám také podmienky, aké potrebujú a majú v divočine," opisuje Demetrianová s tým, že ide o bežnú prax, ktorá zjavne platí aj na Slovensku.
Podľa údajov Humánneho pokroku kožušinový priemysel spotrebuje ročne 100 miliónov zvierat.
Ich kožušiny sa používajú na výrobu kabátov, no najmä doplnkov, napríklad golierov a rukávov, lemovania na topánky alebo brmbolcov na tašky a čapice.
Aby sa ich kožušina zachovala v čo najlepšej kvalite, zvieratá sa zabíjajú plynom, elektrickým prúdom tyčou cez konečník alebo zlomením väzov. Na výrobu jedného kožuchu je napríklad potrebná kožušina z viac ako 60 noriek.
