BRATISLAVA. Deň zápasu za ľudské práva, ktorý si v pondelok pripomíname, upriamuje pozornosť na to, že zápas za ľudské práva a zachovanie ľudskej dôstojnosti sa nikdy nekončí.
Tvrdí to predsedníčka parlamentného ľudskoprávneho výboru Anna Verešová a poslankyňa za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO).
Podľa nej 25. marec je výnimočným pamätným dňom, keď si pripomíname viaceré udalosti porušovania ľudských práv. Agentúru SITA o tom informoval hovorca OĽaNO Matúš Bystriansky.
Sviečková manifestácia
Ako prvú udalosť Verešová spomína Sviečkovú manifestáciu v Bratislave v roku 1988, ktorá bola najväčším verejným vystúpením od roku 1968 proti komunistickému režimu vo vtedajšom Československu.
„Ľudia so sviečkami v rukách manifestovali za ľudské práva, za slobodu prejavu, zhromaždenia, pohybu, za náboženskú slobodu a tiež za ľudskú dôstojnosť. V tento deň si pripomíname aj smutné výročie odchodu prvého transportu, skoro tisícky mladých slovenských žien z Popradu do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime z roku 1942. Prežilo z nich len dvadsať. A do tretice si dnes na Slovensku pripomíname aj Deň počatého dieťaťa,“ uviedla Verešová.
Podľa nej vo všetkých týchto prípadoch išlo a stále ide o porušovanie práva na život, porušovanie práva na slobodný prejav, slobodu myslenia, názoru či náboženského presvedčenia.
Boj za ľudské práva
Verešová potvrdila slová organizátora rekonštrukcie Sviečkovej manifestácie Františka Mikloška, že „sviečky ešte nezhasli“, ktorý to symbolicky pripomenul v nedeľu pri pamätníku Sviečkovej manifestácie v Bratislave.
„Je to tak, sviečky ani nemôžu zhasnúť, pretože zápas za slobodnú a spravodlivú spoločnosť sa nekončí. Nedovolí nám to nielen spomienka na prenasledovanie a zabíjanie ľudí v komunistickom a fašistickom režime, ale aj spomienka na nedávnu vraždu dvoch mladých ľudí Jána a Martiny,“ uzavrela Verešová.
Deň zápasu za ľudské práva patrí spomienkam na 25. marec 1988, keď sa na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave konala manifestácia, kde ľudia so sviečkami v rukách bojovali za ľudské práva, ako je právo na rovnosť, ľudskú dôstojnosť, slobodu prejavu, zhromaždenia, demonštrácie, petície, slobodu pohybu a pobytu, náboženskú slobodu.
Išlo o prvý krok boja proti komunistickému režimu na Československu.
