V úrade primátora začínal v čase, keď Rakúsko vstupovalo do Európskej únie, päť rokov po páde železnej opony. Odchádzal z neho až vlani. Na čele radnice, dnes takmer dvojmiliónovej metropoly, strávil neuveriteľných 24 rokov.
MICHAEL HÄUPL je presvedčený, že za úspechom Viedne, ktorá pravidelne kraľuje rebríčkom miest s najlepšou kvalitou života, je aj toto: „U nás chudobní nie sú až takí biedni a bohatí nie sú až takí majetní.“
Boli časy, keď vo Viedni blízko seba naraz žili Trockij, Freud, Stalin, Hitler aj Tito. Viete si predstaviť ich stretnutia a rozhovory?
Úprimne povedané, len veľmi ťažko. Je však pravda, že kaviareň Café Central má vo Viedni osobitné postavenie, ľudia stoja v dlhých radoch, aby si tam mohli posedieť.
V čase, keď žil Victor Adler, zakladateľ a prvý predseda Sociálnodemokratickej strany Rakúska, do Café Central chodievali aj Stalin a Trockij.
Je jedna známa anekdota, že keď Adler upozorňoval rakúsko-uhorského ministra zahraničia grófa Berchtolda na riziko vypuknutia boľševickej revolúcie v Rusku, ten mu odpovedal: „A kto povedie túto revolúciu? Možno pán Bronštejn (Lev Trockij), čo sedí tamto v Café Central?“
Keby sme vynechali najznámejšiu kaviareň a šli by sme na to opačne, aké tajné tipy na zaujímavé miesta vo Viedni, ktoré človek nenájde v sprievodcoch, by ste vedeli odporučiť?
Vyskúšajte pestrosť v gastronómii. Malé kaviarne, „beisl“, teda malé pohostinstvá a, samozrejme, takzvané „heuriger“.
To sú podniky najmä na predmestiach, kde miestni vinári predávajú svoje nové vína. Jeden klasický podnik „heuriger“ je napríklad vo štvrti Ottakring.
Nie je to štvrť, o ktorej sa vravelo ako o problémovej?
Bola slávna diskusia o slumoch vo Viedni. Vo Viedni nie sú žiadne slumy. Jeden tajomník z konzervatívnej strany tvrdil, že vo štvrti Ottakring sú slumy.
