BRATISLAVA. Správa Národného parku (NP) Veľká Fatra v spolupráci so Štátnou ochranou prírody sa rozhodla zlepšiť podmienky pre kriticky ohrozeného hlucháňa hôrneho.
Ako píše na svojej internetovej stránke, prvým krokom na zastavenie úbytku jeho populácie musí byť ochrana biotopu, kde sa vyskytuje a ponúka mu zóny pokoja bez väčšieho vplyvu človeka.
Predovšetkým je nutné zachovať nedotknuté vrcholové, staré lesné porasty, ktoré vytvárajú vhodný biotop pre hlucháňa.
Správa NP už v tejto súvislosti odštartovala stretnutia s vlastníkmi a užívateľmi lesa, aby sa spoločne dohodli na jednotlivých krokoch a riešeniach.
Dôvodom je, že počet hlucháňov sa od vstupu Slovenska do EÚ v roku 2004 znížil o polovicu.
Stretávajú sa s nepochopením
„V praxi sa stretávame s nedostatočným pochopením potreby bezzásahových zón pokoja pre hlucháňa,“ konštatovala Správa NP Veľká Fatra.
Lesníci chcú lesy obhospodarovať aj v bezzásahových územiach Čítajte Vysvetlila, že štátni ochranári považujú zóny lesa po kalamite, či už veternej alebo lykožrútovej, za vhodný biotop pre hlucháňa, lesníci to vidia opačne.
„Prax u nás, ale aj v okolitých štátoch jednoznačne hovorí, že kalamitné miesta môžu výrazne prispieť k stabilite až nárastu populácie hlucháňa,“ tvrdia ochranári. Lesníci, naopak, tvrdia, že kalamitné plochy je nevyhnutné spracovať.
Ak sa však takáto plocha spracuje, zaniká tým biotop aj s celou škálou organizmov, vrátane hlucháňa, ktorý takéto plochy okamžite natrvalo opustí.
Správa NP pripomína, že v pohorí Veľkej Fatry zaniklo za posledných 10 až 15 rokov viacero miest tokania hlucháňa.
Dôvodom je fragmentácia vhodných biotopov, ktorých výmera je nepostačujúca a ktoré prestávajú byť voľne prepojené.
Pri strate dostatočne veľkého životného priestoru sa hlucháň častejšie stáva korisťou predátorov, ohrozujú ho aj diviaky, ktoré rozrývajú jeho miesta tokania.
Do oblastí, kde sa ponechajú kalamitné plochy so spadnutým drevom, diviaky neradi vstupujú.
„Z tohto pohľadu má význam ponechávať kalamitné plochy v rezerváciách a neprístupných lokalitách ochranných lesov,“ konštatovali štátni ochranári, podľa ktorých hlucháň kalamitné plochy neopúšťa, ale ich opätovne osídľuje.
Dôležité je nájsť kompromis
Podľa Správy NP Veľká Fatra treba hľadať kompromis tak, aby bolo určité percento NP, najmä porasty, kde stále žije hlucháň, ponechané bez zásahu.
Tieto plochy je potom potrebné prepájať hospodárením, ktoré je prírode blízke a vhodné pre prežívanie hlucháňa.
V území Správy NP Veľká Fatra sa nachádzajú aj subjekty, ktoré dosahujú dobré výsledky a hlucháňa zatiaľ v území udržali.
Príkladom sú Mestské lesy Kremnica, kde je v rezervácii Svrčiník bezzásahová zóna s výmerou 220 hektárov. Okolité porasty spravujú tak, že ich hlucháň využíva.
„Na spôsobe aktívneho manažmentu v hospodárení sa dá dohodnúť. Skúsenosti jasne hovoria, že určitá výmera plochy, kde sa hlucháň vyskytuje, musí byť v bezzásahovom režime," uzatvára Správa NP Veľká Fatra.
