KOŠICE. Ústavný súd (ÚS) už dostal sťažnosť k voľbám prezidenta, ktorú podal neúspešný kandidát na hlavu štátu Štefan Harabin.
Podanie sťažnosti avizoval Harabin s tým, že prvé kolo volieb, ktoré sa konalo 16. marca, sa podľa neho neuskutočnilo ústavným a zákonným spôsobom.
"Ústavnému súdu Slovenskej republiky bol v pondelok 25. marca 2019 doručený návrh na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky. Tento návrh je evidovaný na ústavnom súde pod evidenčným číslom spisu Rvp 559/2019," povedala hovorkyňa Ústavného súdu Martina Ferencová.
V prvom kole prezidentských volieb skončil Harabin tretí. Do druhého kola postúpili Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič.
Sťažuje sa na kampaň
V podaní Harabin namieta, že Čaputová pri financovaní svojej volebnej kampane podľa neho obišla zákon, a to i v dôsledku kumulácie priamej podpory kandidáta Roberta Mistríka, ktorý pred voľbami odstúpil, a tretích strán.
Harabin podáva na Ústavný súd sťažnosť k prezidentským voľbám Čítajte "Navrhovateľ nespochybňuje možnosť vzdania sa kandidatúry v prípade, ak je pravdepodobné, že kandidát úspešný nebude a iný kandidát s obdobným programom, hodnotami a cieľovou skupinou voličov získa zo strany voličov väčšiu podporu. Takéto rozhodnutie je slobodným rozhodnutím každého kandidáta, avšak nezákonnosť a neústavnosť volieb spočíva v tom, že kandidát Dr. Ing. R. Mistrík sa vzdal svojej kandidatúry v prospech Mgr. Zuzany Čaputovej, a to za situácie, keď náklady na kampaň obidvoch kandidátov výrazne prekročili zákonom prípustnú výšku pre jedného kandidáta," píše sa v sťažnosti.
Sťažovateľ ďalej tiež uvádza, že Mistrík odstúpil svoje bigboardy a megaboardy v prospech Čaputovej.
Rozhodovať zatiaľ nemôžu
Ústavný súd však môže rozhodovať o sťažnostiach na nezákonnosť a neústavnosť volieb až po doplnení jeho pléna, ktoré je v súčasnosti pre chýbajúcich sudcov nefunkčné.
Aktuálne má Ústavný súd len štyroch z celkového počtu 13 sudcov, keďže deviatim sudcom sa v polovici februára skončilo funkčné obdobie.
Národná rada zatiaľ nezvolila žiadnych kandidátov, z ktorých má prezident vymenovať chýbajúcich sudcov Ústavného súdu.
"Ústavný súd je spôsobilý konať v pléne a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní pléna súdu prítomná aspoň nadpolovičná väčšina všetkých sudcov Ústavného súdu, teda najmenej sedem sudcov," povedala ústavná sudkyňa Jana Baricová, ktorá od 1. marca vykonáva úlohy predsedu Ústavného súdu.
Aktuálne však Ústavný súd pracuje v zložení štyroch sudcov a rozhoduje len vo veciach, v ktorých je príslušný rozhodovať senát Ústavného súdu.
"Na rozhodovanie vo veciach, v ktorých je príslušné rozhodovať plénum Ústavného súdu, je preto nevyhnutné jeho doplnenie," povedala Baricová.
Na rade súd
Podľa zákona o Ústavnom súde návrh na začatie konania vo volebných veciach možno podať do desiatich dní po vyhlásení výsledku volieb.
Ústavný súd má rozhodnúť o návrhu na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta do 90 dní od doručenia návrhu.
"Ide však len o poriadkovú lehotu, ktorá nebráni Ústavnému súdu preskúmať ústavnosť volieb na základe podanej volebnej sťažnosti aj po lehote 90 dní," skonštatovala v minulosti pre TASR Baricová.
