Už máte naškrobanô? V oravskej obci Žaškov sa gazdiné jedna druhej ani nemuseli pýtať, čo sa bude variť. Stačilo položiť túto vetu.
„V severských regiónoch v polovici päťdesiatych rokov jedli zemiakovo-múčne halušky štyri-, päťkrát do týždňa, raz s kapustou, raz s bryndzou, raz s tvarohom. Pre gazdiné to bolo veľmi rýchle a lacné jedlo,“ hovorí etnologička Rastislava Stoličná, ktorá sa špecializuje na kulinárnu kultúru.
Dejiny tej zemiakovej sa u nás začali iba pred 250 rokmi. Je to príbeh privandrovalcov z ďalekých krajov a hoci Slováci radi hovoria, že ich národným jedlom sú bryndzové halušky, bez zemiakov by neboli.
Pritom v našich končinách sa, tak ako aj v mnohých ďalších krajinách Európy, presadzovali len veľmi ťažko a pod nátlakom vrchnosti.
Akurát tak pre prasce
Vyzerajú špinavo, nemajú takmer žiadnu chuť a sú dobré akurát tak pre prasce. Také výroky patrili medzi miernejšie názory na zemiaky.
Tí radikálnejšie naladení verili, že ich chce panstvo otráviť jedovatou plodinou. Dnes by sme to mohli nazvať aj konšpiráciou.
