BRATISLAVA. Keď Smer, SNS, opozičná Sme rodina, extrémisti z ĽSNS a nezaradení poslanci okolo Petra Marčeka odmietli vlani koncom novembra v parlamente Globálny pakt o migrácii, komentátori v tom videli zárodok novej koalície.
Pri štvrtkovom hlasovaní o dôchodkovom strope, ktorý presadzoval Smer, sa k tomuto zoskupeniu pridali traja poslanci z Mosta-Hídu, hoci strana bola od začiatku proti tomuto návrhu. Zastropovanie veku na odchod do dôchodku na 64 rokov prešlo do ústavy 91 hlasmi.
"Otvára to dvere špekulácii, že bez hlasov poslancov Mosta by to neprešlo a mohla tam byť nejaká dohoda," hovorí politológ Pavol Baboš.
Predseda Smeru Robert Fico sa extrémistom po hlasovaní verejne poďakoval za podporu. Koalícia pri tom svoj vznik v roku 2016 odôvodňovala tým, že chce byť hrádzou proti extrémizmu.

"Pokiaľ ide o hlasovanie, každý poslanec Národnej rady, ktorý v nej sedí, je legitímny poslanec a má rovnocenný hlas,“ povedal Fico po hlasovaní s tým, že existujú politické strany, ktoré sú možno hodnotovo inde, ako je Smer, ale dôchodkový strop považujú za podstatnú vec.
"Čiže rokovalo sa len o počtoch, o žiadnych iných podmienkach sa nerokovalo," povedal Fico.
Strany, ktoré rokujú a presadzujú zákony s extrémistami, im podľa politológa Grigorija Mesežnikova pomáhajú etablovať sa na politickej scéne. O to viac, keď im predseda najsilnejšej strany Fico poďakuje.
"Nech sa pozrie do očí ľuďom, o ktorých hovorí, že ako trpeli za slovenského štátu," dodal Mesežnikov.