Šlo o dovtedy najdrahší film v nemeckej kinematografii, bol plný trikov a doslova obletel svet. Milióny divákov držali palce Atrejovi, aby zachránil ríšu Fantázie pred strašidelnou Ničotou. Milióny, až na jedného.
Keď Michael Ende uvidel Nekonečný príbeh, zhrozil sa. Bol autorom knižnej predlohy, tým, kto stvoril hlavnú myšlienku diela.
A teraz stál pred „humornou melodrámou z gýča, kšeftu, plyšu a plastu“.
Toto drsné odsúdenie vyslovil krátko po premiére. Film sa mu nielenže nepáčil, dokonca žiadal súdnou cestou jeho zákaz.
Uspel, ale len čiastočne. Docielil vymazanie svojho mena z filmových titulkov. Čo mu tak zásadne prekážalo?
Príbeh z tajomnej knihy
Na začiatku je tajomná kniha so symbolom dvoch hadov, navzájom sa hryzúcich do chvostov. Chlapec Bastián ju ukradne z antikvariátu a keď ju na povale školy začne čítať, strhne ho vír udalostí v ríši Fantázie.
Atrej s lietajúcim šťastným drakom Falkom. (zdroj: Outnow.ch)Stretáva sa s neohrozeným Atrejom, lietajúcim šťastným drakom Falkom, detskou kráľovnou, Kameňožrútom, pretekárskym slimákom, staručkou korytnačkou a mnohými ďalšími postavičkami.
Film prišiel do kín v roku 1984 a šlo naozaj o výpravný projekt. Náklady sa vyšplhali na 60 miliónov mariek, v prepočte asi 27 miliónov dolárov. Režisér Wolfgang Petersen si do roly Bastiána vybral Barreta Olivera a Noah Hathaway hral Atreja, úspešný bol aj hudobný soundtrack.
Najväčšou devízou však bola nespútaná fantázia, ktorá valcuje človeka od prvej minúty. Zdalo sa nemožné, aby film niekoho sklamal. A predsa áno. Jeho autora.
Bojoval do vyčerpania
Kniha bola na pultoch len päť rokov, keď dostala filmovú podobu. Tá však bola podľa spisovateľa sploštená a zničila celý jeho koncept.
Na svojej oficiálnej webovej stránke michaelende.de, ktorá sa venuje jeho dielu, vyhlasoval, že sa na súdoch snažil docieliť vystrihanie scén, ktoré najviac odporovali zmyslu knihy. V opačnom prípade žiadal zabrániť distribúcii filmu.
