BRATISLAVA. Na území Slovenska začne od nedele 31. marca 2019 platiť stredoeurópsky letný čas.
Ručičky hodiniek si bude treba posunúť z druhej hodiny stredoeurópskeho času (SEČ) na tretiu hodinu stredoeurópskeho letného času (SELČ). Znamená to, že ľudia si pospia o hodinu kratšie.
Stredoeurópsky letný čas bude trvať od 31. marca do 27. októbra 2019. Letný čas platí vo všetkých štátoch Európy okrem Islandu, Bieloruska, Ruskej federácie, častí Grónska a nórskych ostrovov Jan Mayen a Špicbergy.
História zmeny času
Myšlienka zmeny času, respektíve času, ktorý by šetril denné svetlo, sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina.
Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (doslovný preklad: Mrhanie denným svetlom).
Na území Slovenska zaviedli striedanie letného a stredoeurópskeho času prvýkrát počas prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949.
Od roku 1979 sa SELČ uplatňuje každý rok, pričom do roku 1995 trval na území Slovenska šesť mesiacov.
Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami EP a Rady EÚ, trvá SELČ sedem mesiacov.
Mení sa vždy v marci
Na úrovni EÚ došlo k zjednoteniu harmonogramu sezónnych zmien času v roku 1980, keď sa v rámci jednotného trhu harmonizovali odlišné dátumy striedania SELČ a SEČ jednotlivých členských štátov Únie.
Na základe súčasnej smernice o úprave času dochádza k sezónnym zmenám času v poslednú marcovú a poslednú októbrovú nedeľu, pripomenul EP.
Zmena času pôsobí na ľudí individuálne. Odporcovia posunu hodinových ručičiek tvrdia, že striedanie letného a stredoeurópskeho času vyvoláva u niektorých ľudí psychické poruchy, depresie a únavu.
Zmenu biorytmu cítia údajne aj domáce zvieratá. Podľa psychológov možno tieto problémy zvládnuť už v priebehu niekoľkých dní vhodne zvoleným relaxom a odpočinkom.
