SME
Pondelok, 21. september, 2020 | Meniny má MatúšKrížovkyKrížovky

Slovensko bude viesť po prvýkrát prezidentka

Čaputová podľa neoficiálnych výsledkov získala viac ako milión hlasov.

Slovensko si zvolilo Zuzanu Čaputovú za novú prezidentku.Slovensko si zvolilo Zuzanu Čaputovú za novú prezidentku. (Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Úrad prezidenta bude po prvýkrát v histórii novodobých slovenských dejín viesť žena, Zuzana Čaputová.

Kandidátka podľa neoficiálnych výsledkov získala viac ako milión hlasov občanov a s dostatočným náskokom porazila protikandidáta Maroša Šefčoviča.

Čaputová sa stala víťazkou v poradí už piatej priamej voľby hlavy štátu v ére samostatného Slovenska a na najbližších päť rokov zasadne v Prezidentskom paláci, kde vystrieda Andreja Kisku.

Čaputová je známa ako občianska aktivistka, ktorá sa chce tiež podľa vlastných slov pričiniť o spájanie všetkých ľudí.

Slovensko bolo svedkom prvej voľby prezidenta hneď po vzniku samostatnej republiky 1. januára 1993, hlavu štátu však vyberali poslanci Národnej rady SR.

Skryť Vypnúť reklamu

V prvej voľbe 26. januára 1993 boli najúspešnejší vtedajší poslanci Roman Kováč (HZDS) a Milan Ftáčnik (SDĽ), ani jeden z nich však nedostal potrebných 90 hlasov a vo februári sa parlament zišiel na druhej voľbe. Do nej už išla vládna koalícia HZDS a SNS len s jedným kandidátom - ekonómom, bývalým ministrom financií a spoluzakladateľom HZDS Michalom Kováčom.

Ten sa napokon so ziskom 106 poslaneckých hlasov stal prvým slovenským prezidentom, v tajnej voľbe ho podporili aj poslanci SDĽ.

Michal Kováč bol inaugurovaný 2. marca 1993 a vo funkcii zotrval až do skončenia funkčného obdobia 2. marca 1998. Hoci bol kandidátom vládneho HZDS, pomerne rýchlo zavládlo napätie medzi ním a predsedom hnutia Vladimírom Mečiarom, ktorému nevyhovel v niektorých personálnych otázkach, odmietol vymenovať napríklad Ivana Lexu za šéfa SIS, či viackrát vystúpil v parlamente s kritickými správami o stave republiky.

Skryť Vypnúť reklamu

Prezident Kováč dokonca v roku 1995 zažil aj únos a zavlečenie jeho syna Michala do Rakúska, z ktorého bola podozrivá SIS pod vedením Ivana Lexu. Na záver jeho funkčného obdobia sa hneď oproti Prezidentskému palácu objavili digitálne hodiny, ktoré odpočítavali dni do konca jeho úradovania. Bola to práca Fedora Flašíka, ktorý mal na starosti kampane HZDS.

Michal Kováč skončil v prezidentskom úrade 2. marca 1998. V čase, keď bolo Slovensko bez hlavy štátu - až do 15. júna 1999, niektoré kompetencie prevzal premiér Vladimír Mečiar.

Jedným z prvých krokov bolo vyhlásenie amnestií týkajúcich sa únosu Michala Kováča mladšieho. Rozhodnutiu pristúpiť na Slovensku k priamej voľbe hlavy štátu predchádzala v roku 1998 neúspešná voľba prezidenta v parlamente, kde sa ho poslancom nepodarilo zvoliť ani v niekoľkých opakovaných voľbách od januára až do decembra. Napokon po parlamentných voľbách v septembri 1998 sa vládna koalícia dohodla na priamej voľbe hlavy štátu.

Slovensko sa dočkalo prvej priamej voľby prezidenta 15. mája 1999. O úrad sa uchádzal aj prvý slovenský prezident Michal Kováč, ktorý sa však napokon ešte pred prvým kolom vzdal v prospech dlhoročného košického primátora a bývalého komunistického funkcionára Rudolfa Schustera.

Skryť Vypnúť reklamu

Ten postúpil do druhého kola spolu s Vladimírom Mečiarom. V druhom kole 29. mája 1999 sa podarilo zvíťaziť so ziskom 57,18 percenta Rudolfovi Schusterovi a stal sa tak prvým priamo zvoleným slovenským prezidentom. Počas prezidentovania ho postihli vážne zdravotné problémy, v kritickom stave bol prevezený do Rakúska. Počas tohto obdobia prezidentské právomoci prevzala načas vláda. Vyhlásil referendum o predčasných parlamentných voľbách, ktoré spojil s prvým kolom prezidentských volieb, za čo čelil kritike.

O päť rokov Slováci opäť pristúpili k volebným urnám, aby v priamej voľbe zvolili hlavu štátu. Šéf HZDS Vladimír Mečiar sa zase pokúsil dostať do prezidentského úradu. V prvom kole 3. apríla 2004 uspel a do druhého kola postúpil tento raz s bývalým predsedom parlamentu Ivanom Gašparovičom.

Skryť Vypnúť reklamu

Horúcim kandidátom bol aj Eduard Kukan z SDKÚ, ktorému sa len veľmi tesne nepodarilo dostať do druhého kola so ziskom 22,10 percenta, kým Gašparoviča volilo 22,28 percenta ľudí. Ivan Gašparovič, niekdajší veľmi blízky spolupracovník šéfa HZDS, Mečiara v druhom kole porazil a so ziskom 59,91 percenta sa stal druhým priamo zvoleným prezidentom SR. Gašparovič sa v prezidentskom kresle udržal aj po ďalších voľbách v roku 2009, keď z prvého kola 21. marca 2009 postúpil spolu s opozičnou kandidátkou Ivetou Radičovou do druhého kola. V tomto hlasovaní 4. apríla 2009 sa mu podarilo získať 55,53 percenta hlasov a stal sa prezidentom na ďalších päť rokov.

Prezident Gašparovič sa nedostával s vládnom mocou pod vedením šéfa Smeru-SD Roberta Fica do konfliktu často, povestné je napríklad jeho vyhlásenie, že sa cíti akoby členom Smeru-SD. V ďalších voľbách v roku 2014 už Gašparovič kandidovať nemohol.

Skryť Vypnúť reklamu

Víťazom štvrtej priamej voľby hlavy štátu sa stal prvý nestranícky kandidát, podnikateľ a zakladateľ dobročinnej organizácie, Andrej Kiska. V prvom kole hlasovania 15. marca 2014 bol najúspešnejší spolu s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom.

V druhom kole 29. marca 2014 sa mu so ziskom 59,38 percenta podarilo zvíťaziť a na päť rokov zasadol do prezidentského kresla. Aj Kiska sa objavoval s kritickými správami o stave krajiny a jeho prezidentovanie sprevádzali napäté vzťahy s úradujúcim premiérom Robertom Ficom. V tohtoročných prezidentských voľbách sa Kiska rozhodol neuchádzať o priazeň voličov, v politike však plánuje pokračovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Využívajte nonstop služby právnika s poistením právnej ochrany
  2. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte
  3. Šport je dôležitý pre fyzické aj mentálne zdravie
  4. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  5. Nadšenci behu darovali košickej ZOO viac ako 2000 EUR
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % až do 8,25 %
  7. Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy reštaurácií
  8. Premení klimatická kríza Liptov na Podunajskú nížinu?
  9. Home (ale aj) Office
  10. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie
  1. Zvislé zdvíhacie zariadenia pre vozičkárov
  2. Nadácia COOP Jednota rozdá obciam a mestám 156 000 eur, hlasovať
  3. Využívajte nonstop služby právnika s poistením právnej ochrany
  4. Šport je dôležitý pre fyzické aj mentálne zdravie
  5. Foreigners will be centre stage in Bratislava for the whole week
  6. Poznanie
  7. Lákajú vás benefity poisťovní? Pri zmene si všímajte podmienky
  8. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  9. Osud našich riek máme vo svojich rukách, nenechajme to plávať
  10. Nadšenci behu darovali košickej ZOO viac ako 2000 EUR
  1. Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy reštaurácií 34 838
  2. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 34 643
  3. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie 21 377
  4. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 14 790
  5. Unikátny zážitok na Muránskej planine. Uvíta vás tisícka sysľov 11 464
  6. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu 11 188
  7. Premení klimatická kríza Liptov na Podunajskú nížinu? 11 139
  8. 5 digitálnych vychytávok, ktoré vám uľahčia štúdium 9 703
  9. Školský rozvrh s kalendárom prázdnin v denníku SME 9 334
  10. Fantastická pomôcka pre deti – zábavný a náučný pracovný zošit 9 007
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Prezidentka Zuzana Čaputová

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vydierania volavkou sa Kollár nebojí. Ak bude pekná, vyspím sa s ňou, tvrdí

Český bezpečnostný expert tvrdí, že sa Kollárovi tieto slová môžu vypomstiť.

Predseda NR SR Boris Kollár.
Komentár Zuzany Kepplovej

Kollárovi prekáža bulvár. Ale odkedy?

Nestal sa z Borisa náhodou politik?

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.
Peter Krupa a Marian Kotleba na súde v Pezinku.

Neprehliadnite tiež

Prehľad

Všetky aktuálne opatrenia proti šíreniu koronavírusu na jednom mieste

V dvadsiatich slovenských okresoch platia aj lokálne zákazy a odporúčania.

Dôležitá v boji proti koronavírusu je aj správna hygiena.

Matovič nariaďuje hygienikom, aké majú prijať opatrenia. Zákon mu také kompetencie neudeľuje

Ani predseda vlády nemôže hygienikom nariadiť, aké opatrenia majú zaviesť

Marek Krajčí a Igor Matovič počas tlačovej konferencie po zasadnutí konzília odborníkov o opatreniach proti šíreniu ochorenia COVID-19 v apríli 2020.

Prvotnou príčinou úmrtia dievčaťa z Lužianok nebol koronavírus

Pacientka mala viaceré vážne ochorenia, potvrdili u nej aj COVID-19.

Dekan košickej leteckej fakulty čelí v Česku obvineniu

Polícia stíha viacero osôb pre manipulácie pri štátnych zákazkách.

Dekan leteckej fakulty Stanislav Szabo.