BRATISLAVA. Slovensko si vypýtalo zmenu. Naznačili to už župné a komunálne voľby, v sobotu to potvrdili voľby prezidentské.
Čaputová je víťazkou, ale čo teraz čaká krajinu? Čítajte Vo svojom víťaznom príhovore to v noci zo soboty na nedeľu vyhlásila víťazka prezidentských volieb a budúca prezidentka Zuzana Čaputová.
V sobotňajšom druhom kole prezidentských volieb porazila Maroša Šefčoviča pomerom 58,4 ku 41,6 percenta hlasov.
"Možno sme si mysleli, že slušnosť v politike začína byť prejavom slabosti a dnes vidíme, že to môže byť aj naša sila. Mysleli sme si, že hrádza medzi konzervatívnym a liberálnym je neprekročiteľná, a vidíme, že sme ju dokázali premostiť," pokračovala Čaputová.
Za kandidátku, ktorá prináša zmenu v politike a spoločnosti, ju označujú jej podporovatelia a tiež viacerí politológovia.
Most medzi ľuďmi
Jedným z hlavných motívov predvolebnej kampane bolo spájanie, s čím súviselo získavanie voličov z rôznych táborov.
Čaputová v rétorike spájania ľudí na základe hodnôt pokračuje. Ako sama tvrdí, nemá pocit, že oslovila iba istú časť názorového spektra.
"Vnímam, že sa podarilo vybudovať istý most medzi konzervatívnymi a liberálnymi názormi," povedala v povolebnom štúdiu denníka SME.
Čaputová alebo Šefčovič? Pozrite si, ako sa volilo vo vašej obci Čítajte Ako veľkú výzvu pritom vníma boj so strachom ľudí z neznámeho. "Pokúsim sa, dokonca aj strach zo mňa, postupne nejakým spôsobom uvoľniť," hovorí s tým, že ak každý rešpektuje práva jednotlivca a inakosť ľudí, konfliktu sa dá vyhnúť.
Politológ Grigorij Mesežnikov hovorí, že všetkých vyše 58 percent voličov nemožno ani náhodou považovať za liberálov. Jadro jej elektorátu predstavujú ľudia s rôznym nastavením v ideologických otázkach.
"Sú to ľudia, ktorým záleží na demokracii, na právnom štáte, na rovnosti občanov pred zákonom, zrejme pre istú časť voličov bola dôležitá aj sociálna citlivosť. Zuzana Čaputová nie je extra libertariánka, v ekonomických otázkach má však zmysel pre posilnenie prvkov súdržnosti v spoločnosti," vysvetľuje politológ.
Jej voličov označuje za voličov zmeny.
Spája ich najmä nespokojnosť s vývojom na domácej politickej scéne. Proces zmeny sa podľa neho začal odstúpením Roberta Fica z postu predsedu vlády, pokračoval odchodom Roberta Kaliňáka z vedenia ministerstva vnútra, výmenou vedenia policajného zboru či komunálnymi voľbami.
Partnerom bude premiér, nie šéf strany
Do veľkej miery boli prezidentské voľby bojom o charakter štátu a referendom o predsedovi Smeru Robertovi Ficovi, tvrdí politológ Pavol Baboš.
Fico je momentálne podľa exkluzívneho prieskumu agentúry AKO pre televíziu TA3 najmenej dôveryhodným z vybraných politikov.
“Do veľkej miery boli prezidentské voľby bojom o charakter štátu a referendom o predsedovi Smeru Robertovi Ficovi.
„
Dôveru mu vyslovila pätina opýtaných. Naopak najdôveryhodnejším je prezident Andrej Kiska, ktorému verí 57 percent ľudí.
Voličov Zuzany Čaputovej od Maroša Šefčoviča najviac podľa Baboša odlíšil práve ich vzťah a dôvera k súčasnej vláde. Jedným z dôvodov, pre ktorý voliči uprednostnili Čaputovú, a nie Šefčoviča, bola práve jeho podpora zo Smeru.
V nedeľných povolebných diskusiách neraz padla otázka, aký vzťah bude mať ako prezidentka k jednotlivým politickým stranám, a teda aj k strane Roberta Fica.
Opakovala, že plánuje byť nadstranícka a že sa bude vedieť odosobniť od akejkoľvek vyjadrenej podpory z ich strany. Zároveň vyhlásila, že pre ňu ako prezidentku bude partnerom v diskusii najmä premiér a predseda parlamentu, nie šéfovia strán.
Dostatočný mandát
V kampani neraz zaznelo, že Čaputová nemá skúsenosti s politikou. V spoločenských záležitostiach však nováčikom nie je, hovorí Mesežnikov.
"Ako zástupkyňa občianskej spoločnosti sa doteraz objavovala v rôznych kauzách v interakcii so štátom, verejnou správou alebo s orgánmi činnými v trestnom konaní – veľmi dobre ovláda, ako u nás fungujú mechanizmy právneho štátu."
Z jednoduchej vinohradníckej rodiny do prezidentského paláca. Kto je Zuzana Čaputová? Čítajte Aj preto môžu byť očakávania ľudí od nej reálne, myslí si Mesežnikov.
Mandát má budúca prezidentka podľa Baboša aj Mesežnikova dostatočný. Nepodpísala sa pod to podľa nich ani slabá volebná účasť, ktorá dosiahla necelých 42 percent. Čaputová dostala viac ako milión hlasov, hovorí Baboš.
Takmer 60 percent ľudí, ktorí ostali doma, však podľa politológa Erika Láštica naznačuje, že výsledok nie je až taký ružový, ako by sa mohol zdať. Bude podľa neho výzvou, či nevoličov dokáže niekto v najbližších mesiacoch a rokoch mobilizovať.
Zuzana Čaputová v úrade ešte nemusela urobiť žiadne rozhodnutie a neriešila otázku, koho vymenovať za ministra alebo či vymenuje kandidáta, ktorého parlament zvolí za generálneho prokurátora, hovorí Láštic.
"V tom momente budeme vidieť, kde hranice toho jej konsenzuálneho štýlu komunikácie narážajú na politickú realitu."
V druhom kole prezidentských volieb v poslednú marcovú sobotu zvíťazila občianska kandidátka s podporou Progresívneho Slovenska Zuzana Čaputová. Kandidáta s podporou Smeru Maroša Šefčoviča porazila pomerom 58,4 percenta k 41,6 percenta. Inaugurácia bude 15. júna.
Bratislavčanka sa do povedomia verejnosti prvýkrát zapísala v súvislosti s bojom Pezinka proti skládke odpadu, za ktorý získala Goldmanovu environmentálnu cenu. Pôsobila v mimovládnej organizácii Via Iuris, neskôr ako podpredsedníčka Progresívneho Slovenska. Z tejto funkcie po prvom kole prezidentských volieb odstúpila, v najbližších dňoch by mala z hnutia vystúpiť.
