BRATISLAVA. Ak by sa parlamentné voľby konali tesne po tých prezidentských, Smer by volilo 19,7 percenta opýtaných a v porovnaní s februárovým meraním klesol o 2,7 percentuálnych bodov.
Za Smerom ako druhá najsilnejšia strana skončila predvolebná koalícia Progresívneho Slovenska a Spolu.
Práve Zuzana Čaputová, ktorá zvíťazila v prezidentských voľbách, bola podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska a podporu jej vyjadrilo aj Spolu.
Koalíciu by volilo 14,4 percenta. Vo februári pritom získala 7,5 percenta.
Ak sa vám graf nezobrazuje správne, kliknite sem.
Pomohla kampaň Čaputovej
Václav Hřích z agentúry AKO nárast preferencií predvolebnej koalície pripisuje práve kampani prezidentskej kandidátky. "Niesla v sebe prvok, že je kandidátkou Progresívneho Slovenska, čo pomohlo zviditeľniť a spropagovať samotnú značku," hovorí.
Štefunko už nebude kandidovať na post lídra Progresívneho Slovenska, nahradí ho Truban Čítajte Preferenciám pomohla aj medializácia Čaputovej po prvom kole a nakoniec aj samotné víťazstvo.
"Najväčšou výzvou pre nich bude, či a ako si tieto preferencie udržia, povedzme, o mesiac," hovorí.
Meranie agentúry AKO už nestihlo zachytiť informáciu z utorka, že líder Progresívneho Slovenska už nebude kandidovať na tento post a zrejme ho nahradí súčasný podpredseda Michal Truban, ktorý je jediným kandidátom na predsenícky post.
Truban nevie, či odchod Čaputovej uškodí preferenciám Progresívneho Slovenska. Súčasný výsleodok v prieskume označil aj za výsledok Štefunkovej práce. "Uvidíme, kde to bude, musíme makať aby sa to potvrdilo a ďalej to rástlo," povedal.
Pri poklese Smeru upozorňuje, že sú na hranici toho, čo je ešte štatistická odchýlka a čo už je pokles. Treba si podľa neho počkať, či ho potvrdia aj ďalšie prieskumy.
Ak vám graf nezobrazuje, kliknite sem.
Polepšili si aj extrémisti
Za predvolebnou koalíciou nasleduje SaS so ziskom 12,9 percenta a extrémisti z ĽSNS so ziskom 11,5 percenta. Ich preferencie v porovnaní s februárom stúpli o dva percentuálne body.
Hřích nárast odôvodňuje kampaňou lídra ĽSNS Mariana Kotleba v prezidentských voľbách a nie štatistickou odchýlkou.
Opozičné hnutie Sme rodina Borisa Kollára by získalo 10,7 percenta, OĽaNO 8,6 percenta a koaličná SNS 7,6 percenta.
Do parlamentu by sa dostalo aj KDH, ktoré by volilo 6,9 percenta, a Most-Híd s piatmi percentami, čo je presne hranica pre vstup do Národnej rady.
Preferencie strán môže výraznejšie zmeniť nová strana prezidenta Andreja Kisku.
"Je určitá časť voličov, ktorí zo zásady volia nové subjekty," hovorí Hřích. Neočakáva však, že by nová strana znamenala výraznejší pokles voličov Progresívneho Slovenska a Spolu. Odôvodňuje to tým, že táto predvolená koalícia je liberálnejšia, ako sa črtá Kiskova strana.
Agentúra AKO robila prieskum v dňoch 1. a 2. apríla na vzorke tisíc respondentov.
Ak sa vám graf nezobrazuje správne, kliknite sem.
