BRATISLAVA. Vláda v stredu schválila Správu o priebežnom stave plnenia prijatých medzinárodných záväzkov Slovenska v oblasti politiky zmeny klímy za roky 2017-2018.
Ministerstvo životného prostredia v nej prináša prehľad o aktuálnom vývoji v oblasti klimatickej politiky v medzinárodnom, európskom a národnom kontexte.
45
O toľko percent klesli emisie v SR od roku 1990 do 2016.
Dôraz pritom kladie na kľúčové úlohy, ktoré Slovensko v tejto agende plnilo v rokoch 2017 a 2018.
Okrem toho prináša informáciu o najdôležitejších výzvach a úlohách, ktoré nás v tejto agende čakajú v budúcnosti.
Znižovanie emisií skleníkových plynov
Ministerstvo životného prostredia v správe pripomína, že z politického hľadiska patrili k najvýznamnejším úlohy súvisiace s prípravou a schvaľovaním Parížskej dohody z roku 2015.
V decembri 2018 signatárske krajiny prijali takzvaný Katovický klimatický balíček, ktorý tvorí súbor implementačných pravidiel, ktoré budú riadiť medzinárodnú spoluprácu všetkých signatárskych krajín Parížskej dohody a podporovať ich individuálne ambície. Globálne hodnotenie ich plnenia sa uskutoční v roku 2023.
K hlavným medzinárodným záväzkom Slovenska patrí postupné znižovanie emisií skleníkových plynov. Slovensko sa prihlásilo k záväzku znížiť emisie do roku 2020 o 20 percent a do roku 2030 o 40 percent v porovnaní s rokom 1990.
Nízkouhlíková stratégia
SR je podľa envirorezortu na najlepšej ceste splniť tieto záväzky. Konštatuje tiež, že v porovnaní s rokom 1990 emisie v SR klesli v roku 2016 o 45 percent. Najnovšie predbežné informácie za rok 2017 však hovoria o medziročnom náraste emisií o viac ako päť percent. Najväčšími znečisťovateľmi pritom sú energetika, doprava, priemysel a poľnohospodárstvo.
Ďalšou dôležitou úlohou je prijatie nízkouhlíkovej stratégie, ktorá identifikuje potenciál znižovania emisií v jednotlivých sektoroch hospodárstva a podporí dlhodobé investície do nízkouhlíkových a čistých technológií šetrných k životnému prostrediu. Stratégia by mala byť pripravená na prerokovanie vládou do konca tohto roka.
Stratégia adaptácie na zmenu klímy
Ministerstvo životného prostredia v tejto súvislosti pripomína, že vzhľadom na prierezový charakter tejto problematiky nie je možné záväzky Slovenska plniť bez aktívnej účasti ďalších relevantných ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, samospráv, odborných, vedeckých, univerzitných a mimovládnych inštitúcií pôsobiacich v tejto oblasti.
Dostál vyzval na úspešnú voľbu ústavných sudcov, zasadne koaličná rada Čítajte V oblasti adaptácie na klimatické zmeny vláda už schválila aktualizovanú Stratégiu adaptácie SR na zmenu klímy.
Ministerstvo životného prostredia v tomto kontexte zdôrazňuje potrebu prijatia akčného plánu, ktorý by poskytol rámec pre implementáciu identifikovaných opatrení.
Akčný plán by mal zároveň podporiť prechod Slovenka na nízkouhlíkovú ekonomiku adaptovanú na zmenu klímy.
Akčný plán sa pripravuje od roku 2018 a jeho prijatie je stanovené na rok 2020. Jeho úlohou je definovať krátkodobé ciele a priority implementácie do roku 2022 a strednodobé ciele plánované do roku 2025.
Z rokovania vlády:
Vláda vzala na vedomie Správu o činnosti zástupkyne Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) Marice Pirošíkovej za rok 2018. Vyplýva z nej, že súd v Štrasburgu v minulom roku rozhodol v 44 prípadoch týkajúcich sa Slovenska. V ôsmich rozsudkoch, ktoré zahŕňali 15 sťažností, súd konštatoval, že SR porušila Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Slovensko porušilo napríklad právo na spravodlivé súdne konanie, právo na osobnú slobodu a bezpečnosť, ako aj zákaz diskriminácie. "Počas minulého roka bola sťažovateľom celkovo vyplatená suma 3.964.508,71 eura, z čoho bolo 61.260 eur vyplatených v rámci uzavretých zmierov," píše sa v správe.
Starostlivosť o mokrade bude v rokoch 2019 - 2021 pozostávať z 18 strategických cieľov, štyroch strategických zámerov a 56 opatrení. Vyplýva to z akčného plánu pre mokrade na tieto roky. Rozpočet na tento akčný plán predstavuje viac než 45 miliónov. Nejde však o nové výdavky - 84 percent z nich je už obsiahnutých v iných vládou schválených dokumentoch a v realizovaných projektoch. Akčný plán chce napríklad riešiť úbytok a degradácie mokradí. S tým súvisí napríklad zabezpečenie zachovania a obnovy riečnych ekosystémov a populácií vodných živočíchov pri všetkých plánovacích procesoch a organizovanie odborných podujatí na túto tému. Ďalším zo zámerov je múdro a udržateľne využívať všetky mokrade. To znamená napríklad zdokumentovať služby a úžitky mokradí alebo rozširovanie udržateľného rybného hospodárstva, poľnohospodárstva a ekoturizmu. Vláda tiež schválila aktualizáciu Programu starostlivosti o mokrade Slovenska do roku 2024.
- V parku pri Úrade vlády má byť Hrob neznámeho vojaka. Vláda schválila návrh Ministerstva obrany, ktorý ho chce zriadiť ako protokolárne miesto SR. Podľa rezortu obrany má byť symbolom patriotizmu a heroizmu občanov Slovenska.
Začiatkom apríla Slovensko oficiálne navštívi delegácia rumunskej vlády pod vedením premiérky Viorice Dancilaovej. Návšteva bola pôvodne naplánovaná na 25. marca, nový termín je 5. apríla. O zmenu požiadala rumunská strana, slovenská vláda s tým v stredu súhlasila. Premiér Pellegrini rumunskú predsedníčku vlády prijme v Banskej Bystrici.
Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) v roku 2018 v plnej miere zabezpečoval úlohy a povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o verejnom obstarávaní. V roku 2018 bolo podľa správy zverejnených 205 priamych rokovacích konaní, čo je v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mierny pokles. Odbor dohľadu ÚVO vykonal kontrolu v 58 prípadoch. Vlani bolo na ÚVO doručených 218 námietok, z ktorých 162 bolo ukončených, 47 bolo neukončených a deväť bolo ukončených počas roka 2019. Z celkového počtu 162 ukončených konaní bolo podľa správy z pohľadu výrokov 48 námietkam vyhovené, 21 námietok bolo zamietnutých, v 85 prípadoch bolo konanie zastavené a v 13 prípadoch prišlo k späťvzatiu námietky.
O nových pravidlách pre využívanie právnych služieb štátnymi orgánmi vláda rozhodne až o dva týždne. Po stredajšom rokovaní vlády to avizoval minister spravodlivosti Gábor Gá. V časti o dojednávaní odmeny advokáta totiž rezort predložil alternatívne návrhy a Gál chce podľa svojich slov na ďalšie rokovanie predložiť už finálnu verziu. Prvá z alternatív hovorí o zákaze dojednania podielovej odmeny. Druhá alternatíva pozostáva z troch variantov, pričom každý z nich umožňuje dojednať podielovú odmenu a stanovuje jej maximálnu výšku. Gál nepovedal, ktorú alternatívu, prípadne variant ministri zvolili. Ďalšie časti návrhu hovoria napríklad o tom, že by štát mal využívať právne služby advokátov len vtedy, keď je to nevyhnutné a účelné. Upraviť sa má aj organizačné zabezpečenie činnosti štátnych orgánov pri výbere advokáta. Zaviesť sa tiež má povinnosť zverejňovať niektoré informácie. Pravidlá by mali nadobudnúť účinnosť 1. mája.
