Spomienka na Kurta Cobaina vo Viedni

Koľko by ste zaplatili za lístok na koncert Nirvany? Bolo by cennejšie vidieť ju v časoch najväčšej slávy alebo byť medzi hŕstkou tých, ktorí zažili jej podobu ešte predtým, než sa stala celosvetovou senzáciou?
Druhá možnosť sa dnes javí ako rarita, ktorej hodnota je nepredstaviteľná, pritom stačilo málo a ktorýkoľvek slovenský fanúšik mohol byť živým svedkom dejín grungu.
Ibaže to by nemohol byť 22. november 1989. A neďaleká Viedeň by nesmela byť taká vzdialená.
Je jeseň roku Nežnej revolúcie a trojica chalanov z amerického Aberdeenu len nedávno vydala svoj debutový album Bleach. Vyšiel v malom vydavateľstve Sub Pop špecializujúcom sa na nezávislú scénu v Seattli. Aby podporili jeho predaj, vybrali sa na turné po Európe, kde o nich prakticky nikto nevedel.
Ako vyzeral ich viedenský koncert?
Súkromie a kariéra Franka Llyoda Wrighta

Je to najslávnejší americký architekt, autor vyše tisícky návrhov stavieb vrátane slávneho Guggenheimovho múzea v New Yorku.
Frank Lloyd Wright sa však na titulné strany médií možno ešte častejšie než prácou dostával búrlivým osobným životom.
Žil postupne so štyrmi ženami, z ktorých si tri zobral za manželky, a mal osem detí, z toho jedno adoptívne. Jeho rozchody boli vždy mimoriadne dramatické a škandalózne. V jednom prípade sa vzťah neskončil rozpadom, ale brutálnou vraždou partnerky jeho sluhom. Jeho „zámoček lásky“, ako ho prezývali novinári, dvakrát vyhorel.
Deviateho apríla uplynie šesťdesiat rokov odvtedy, ako Wright krátko pred svojimi 92. narodeninami poslednýkrát vydýchol. Také isté okrúhle výročie tento rok oslávi aj jeho najznámejšia stavba.
Rozhovor s odborníkom na tráviace poruchy

Sú ľudia, ktorí zjedia klince a môžu ísť behať maratón, hovorí odborník na gastroenerológiu Tibor Hlavatý.
Ako zbytočne nezaťažovať tráviaci systém, čo s ním robia diéty, alkohol, voľnopredajné doplnky či probiotiká, vysvetľuje na konkrétnych príkladoch.
"Za poruchy trávenia môžu najmä psychické napätie a úzkosť. V dnešnej prestresovaných časoch sú mimoriadne časté," hovorí uznávaný lekár.
"Vtedy telo horšie trávi aj bežné potraviny a ak to trvá dlhšie, tráviaci trakt je precitlivený a nedokáže spracúvať väčšie množstvá potravy. Podstatou problémov je predovšetkým znížený prah bolesti. No keď psychický stres a tlak pomunú, aj trávenie sa normalizuje."
Kde sa vzala záhadná epidémia 19. storočia

Umierali členovia japonskej cisárskej rodiny, mreli príslušníci najvyšších vrstiev, ale aj námorníci a vojaci vo východnej a v južnej Ázii. Bez zjavnej príčiny.
Kým väčšina chorôb prenasledovala chudobných, epidémia beri-beri postihovala v 19. storočí najmä tých v dobrom postavení a tých, ktorí žili v mestách.
Ešte pred 115 rokmi v rusko-japonskej vojne zomrelo na ochorenie beri-beri podľa portálu Atlas Obscura 27-tisíc japonských vojakov. Tých, ktorí zahynuli na následky zranení z boja, bol pritom menej než dvojnásobok.
Problémy prichádzali vo forme silnej únavy a letargie, pridávala sa podráždenosť, ako aj opuchy a stuhnutie končatín, nechuť do jedla či kŕče a vracanie. Obete často umierali na zastavenie srdca.
Základná plodina, ktorá bola na vine a ktorú jeme dodnes, však dlho zostávala mimo podozrenia.
Príbeh bádateľov, ktorých rozdelil polárny kruh

Špekulovalo sa, že je to len more, ale kolovala aj povera, že sa tu skrýva stratená civilizácia.
Severný polárny kruh bol na začiatku 20. storočia jedným z posledných miest, ktoré ešte nik neprebádal. Mnoho dobrodruhov sa ho pokúšalo dosiahnuť.
Pred stodesiatimi rokmi, 6. apríla 1909, napríklad aj expedícia pod vedením bádateľa Roberta Pearyho. Ale bola prvá? Len pár dní pred ním oznámil svetu muž menom Frederik Cook, že aj on bol na severnom póle, a to dokonca o celý rok skôr.
Zrazu tu boli dvaja muži, ktorí si nárokovali prvenstvo. Byť prvým však mohol byť iba jeden. História dávala dlho za pravdu Pearymu, ktorý sa neštítil na svojho bývalého partnera na cestách hľadať všetko, čo by ho očiernilo.
A pritom sa ich príbeh začal priateľsky. Nehovoriac o tom, že Peary sa podľa všetkého prepočítal.
Ako sa zo Slovenska stala zem zemiakov

Už máte naškrobanô? V oravskej obci Žaškov sa gazdiné jedna druhej ani nemuseli pýtať, čo sa bude variť. Stačilo položiť túto vetu.
„V severských regiónoch v polovici päťdesiatych rokov jedli zemiakovo-múčne halušky štyri-, päťkrát do týždňa, raz s kapustou, raz s bryndzou, raz s tvarohom. Pre gazdiné to bolo veľmi rýchle a lacné jedlo,“ hovorí etnologička Rastislava Stoličná, ktorá sa špecializuje na kulinárnu kultúru.
Dejiny tej zemiakovej sa u nás začali iba pred 250 rokmi. Je to príbeh privandrovalcov z ďalekých krajov a hoci Slováci radi hovoria, že ich národným jedlom sú bryndzové halušky, bez zemiakov by neboli.
Pritom v našich končinách sa, tak ako aj v mnohých ďalších krajinách Európy, presadzovali len veľmi ťažko a pod nátlakom vrchnosti.

Beata
Balogová
