BRATISLAVA. Má nadpriemerné IQ, v ôsmich rokoch vie vysvetliť teóriu vzniku vesmíru, detskú básničku sa naučí na jedno prečítanie a jeho slovná zásoba je rozvinutejšia ako u ostatných. Školy ho však odmietali.
Syn redaktorky súkromnej TV JOJ Michaely Saleh Suríniovej trpí Aspergerovým syndrómom, má problém sústrediť sa a riešiť niektoré sociálne situácie.
K dospelým sa správa rovnako ako k rovesníkom, čo navonok môže pôsobiť drzo. A ak si myslí, že hovoria hlúposti, rovno im to povie.
Denník SME opísal jej príbeh v januári minulého roka s tým, že hoci školy majú povinnosť vzdelávať jej dieťa, hľadali skôr možnosti, ako sa ho zbaviť. Podobné problémy mali aj ďalší rodičia, s ktorými sa redakcia rozprávala.
Štát vie o tejto situácii roky, ale zmeny sú len minimálne. Rodiny s takýmito deťmi trpia, pretože rodičia sa o ne musia neustále starať, často prichádzajú o prácu a majú finančné problémy.

Mimovládne organizácie, ktoré sa tejto téme venujú, a rodičia týchto detí preto v utorok organizujú konferenciu priamo v parlamente.
„My žijeme v strašných podmienkach. Neprídem tam len ja, ale budú tam viacerí rodičia, ktorí chcú kompetentným opísať svoje príbehy,“ povedala Saleh Suríniová.
Na konferenciu ľudí pozýva podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) a zakladateľ a správca Nadácie Filantropia Štefan Pogány.
Bojujú o miesto
Aspergerov syndróm je jedna z foriem autistických porúch. Ľudia s touto chorobou majú problémy v komunikácii, čudné zvyky a potreby, ale ich rozumové schopnosti bývajú priemerné až nadpriemerné. Zatiaľ nie je jasné, čo ho spôsobuje.
Detí, ktoré trpia autistickou poruchou vrátane Aspergerovho syndrómu, sú tisíce
. Na Slovensku neexistujú verejne dostupné štatistiky. Odborníci na základe českých prieskumov odhadujú, že ich na Slovensku môže byť vyše 34-tisíc.
Škôl, ktoré sa o takéto deti vedia postarať, však podľa oslovených rodičov nie je veľa a rodičia bojujú o každé voľné miesto. Je to pre nich ďalšia komplikácia v už aj tak ťažkom živote s diagnostikovaným dieťaťom.
Deti trpiace autizmom majú vzdelávať špeciálne školy zriadené okresnými úradmi alebo môžu využiť špeciálne triedy na školách, ktoré sú pod mestskými či obecným úradom, tvrdí ministerstvo školstva.
Financovať ich asistentov a špeciálny vzdelávací plán majú zo zvýšeného normatívu na žiaka.
V skutočnosti to však podľa rodičov nefunguje, školy takéto deti nechcú a aj keď ich prijmú, po čase zistia, že to nezvládajú a snažia sa ich zbaviť.
Domáci školáci
Saleh Suríniovej sa po niekoľkých neúspechoch podarilo dostať syna do bežnej školy vo Vinosadoch, kde sú učitelia ochotní sa mu venovať a ostatným rodičom to neprekáža. Iné školy jej syna pritom označovali za neovládateľného.
„Stále sú tam isté prejavy, ale keď sa s nimi pracuje, tak sa to stabilizuje. Ak by sa s nimi nepracovalo, tak by sa jeho správanie len vyhrotilo,“ povedala Saleh Suríniová.
Slovenský školský systém však podľa nej umožňuje školám, aby rodičov donútili držať deti doma, hoci je to nezákonné.
Prebieha to tak, že škola žiaka pre zlé správanie vylúči alebo tlačí na rodičov, nech dieťa zoberú do inej školy.
Ostatné školy však tieto deti tiež nechcú prijať a vyhovoria sa napríklad, že na dieťa s aspergerom nemajú kapacity.
Viacero rodičov túto situáciu rieši domácim vzdelávaním. Dieťa je v takomto prípade zapísané do normálnej školy, má prideleného pedagóga, ktorý sleduje jeho výsledky, ale zároveň sa učí podľa individuálneho plánu doma.
Na celom Slovensku bolo takýchto domácich žiakov minulý rok 481 a 340 žiakov z nich zastrešovala súkromná škola Dve ruky v Banskej Bystrici. Väčšina iných škôl domácich študentov neprijíma s nadšením, lebo na nich dostávajú len desať percent z normatívu na žiaka a je to pre ne práca navyše.
Po sérii článkov blogera Radovana Bránika a denníka SME o tom, ako zo školy Dve ruky deti odchádzali s rôznymi traumami, školu v decembri 2018 zavreli.
Ťažké formy autizmu
Na utorkovej konferencii bude hovoriť aj neurológ Jozef Šóth, ktorého syn trpí ťažšou formou autizmu. Prejavoval sa aj tak, že si búchal hlavu o stenu alebo ničil domácnosť.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí sa podľa Šótha zbavuje zodpovednosti za starostlivosť o týchto ľudí tak, že agendu presunulo na samosprávne kraje.
Tie to nezvládajú a rodičia tak nemajú, kam svoje deti dať.
Špecializovaných centier pre ľudí s autizmom je málo a v prípade súkromných zariadení kraje vedia zo svojich rozpočtov pokryť maximálne jednu štvrtinu nákladov na klienta.
Sám Šóth vedie centrum Drahuškovo, ktoré je v takýchto podmienkach schopné poskytnúť adekvátnu starostlivosť len desiatim klientom.
Šóth na tento problém upozorňuje už roky s tým, že ľudí s autizmom sú na Slovensku tisíce. „Oslovili sme už každého, kto s tým mohol niečo urobiť a všetci si to len prehadzujú. Nám už neostáva nič iné, len prosiť,“ povedal.

Beata
Balogová
