Harabin podal sťažnosť aj po druhom kole prezidentských volieb

KOŠICE. Neúspešný kandidát na prezidenta Štefan Harabin podal na Ústavný súd (ÚS) aj po druhom kole volieb volebnú sťažnosť.

Vychádza pritom z rovnakých dôvodov ako po prvom kole.

Harabin chce opakovať prezidentské voľby

V podaní označil marcové prezidentské voľby za nezákonné a neústavné, navrhuje ich vyhlásiť za neplatné a opakovať ich.

Podľa Harabina Zuzana Čaputová ako víťazka volieb prezidenta pri financovaní svojej volebnej kampane obišla zákon, a to i v dôsledku kumulácie priamej podpory kandidáta Roberta Mistríka, ktorý pred voľbami odstúpil, a tretích strán.

O Harabinových sťažnostiach bude rozhodovať ÚS až po doplnení jeho pléna, ktoré je v súčasnosti pre chýbajúcich sudcov stále nefunkčné.

Sťažnosti na prezidentské voľby

Termín na podávanie sťažností na prezidentské voľby uplynul v stredu.

"K dnešnému dňu bolo na ÚS doručených päť podnetov týkajúcich sa volieb prezidenta Slovenskej republiky," uviedla vo štvrtok pre TASR ústavná sudkyňa Jana Baricová vykonávajúca úlohy predsedu ÚS.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Harabin podáva na Ústavný súd sťažnosť k prezidentským voľbám Čítajte 

Podľa informácie z ÚS boli dve podania v stredu vybavené príslušným sudcom spravodajcom, a to odložením.

Stalo sa tak s odkazom na paragraf zákona o ÚS, podľa ktorého "ak sudca spravodajca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie konania, podanie odloží".

Išlo o podanie občianky, ktorá namietala, že počas volebného moratória pred prvým kolom volieb bol hosť v relácii nemenovanej televízie "stopercentne presvedčený" o tom, že sa bude konať aj druhé kolo.

Podľa nej to bola manipulácia verejnou mienkou.

V druhom odloženom podaní sťažovateľ v rukou písanej sťažnosti namietal, že obvineným a odsúdeným v ústavoch na výkon väzby a trestu údajne nebolo umožnené voliť.

V piatom podnete na ÚS ide o žiadosť o zastavenie a odloženie prezidentských volieb. Sťažovateľ v ňom okrem iného uvádza, že "niektorí kandidáti boli nie nezávislí, ale členmi určitej politickej strany".

Môžu rozhodovať aj dlhšie ako 90 dní

Podľa zákona o ÚS návrh na začatie konania vo volebných veciach možno podať do desiatich dní po vyhlásení výsledku volieb.

ÚS má rozhodnúť o návrhu na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta do 90 dní od doručenia návrhu.

"Ide však len o poriadkovú lehotu, ktorá nebráni Ústavnému súdu preskúmať ústavnosť volieb na základe podanej volebnej sťažnosti aj po lehote 90 dní," pripomína Baricová.

Aktuálne má ÚS len štyroch z celkového počtu 13 sudcov, keďže deviatim sudcom sa v polovici februára skončilo funkčné obdobie a noví zatiaľ neboli vymenovaní.

ÚS je spôsobilý konať v pléne a uznášať sa, ak je prítomná aspoň nadpolovičná väčšina všetkých sudcov Ústavného súdu, teda najmenej sedem sudcov.

"Vzhľadom na to, že ide o veci týkajúce sa ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, chcem verejnosť uistiť, že sudcovia Ústavného súdu sa nimi budú zaoberať bezodkladne - hneď ako bude Ústavný súd doplnený a plénum uznášaniaschopné, budú im venovať náležitú pozornosť a budú k nim pristupovať s odbornou starostlivosťou ako ku všetkým veciam. Ústavný súd spraví všetko, aby svoju úlohu splnil," uviedla pre TASR Baricová.

V druhom kole volieb hlavy štátu, ktoré sa konalo 30. marca, zvíťazila Zuzana Čaputová so ziskom 58,4 percenta hlasov pred Marošom Šefčovičom, ktorého volilo 41,59 percenta voličov. V prvom kole volieb 16. marca skončil za Čaputovou a Šefčovičom ako tretí Harabin, keď získal 14,34 percenta hlasov.