Nepríjemné fakty z našej histórie
Sme potomkami otrokárov. Veľká Morava bohatla na obchode s ľuďmi Čítajte Družina bojovníkov v plnej zbroji stojí pred veľkomoravským kniežaťom, kone fŕkajú a meče sa blyštia. Na povel sa vydávajú do boja. Nie však proti Frankom, ale proti slovanským susedom v pohraničí. Jazda vbieha do osád a bezbranné obete utekajú.
Spútaný živý tovar putuje na veľkomoravský trh, kde už čakajú židovskí obchodníci. Platia zlatom a otrokov odvádzajú do ďalekých končín, kde dievčatá slúžia v moslimských háremoch a z vykastrovaných chlapcov sú eunusi.
Knieža rozdeľuje zlato bojovníkom. Obchod vynáša natoľko, že všetky manželky a konkubíny kniežaťa nosia šperky a úchvatné ozdoby najvyššej kvality, on sám má meč z najdrahšej ocele, bojovníci sa hrdia kopijami aj ostrohami.
O tisíc rokov vykopú tieto predmety z hĺbky zeme. A budú nám tvrdiť, že Morava bola „veľká“ a máme byť na ňu hrdí. Čo je však pravdy na odvrátenom obraze našich dávnych predkov ako otrokárov či dokonca lovcov ľudí?
Rozhovor so scénografom kinohitov
Filmový architekt: V Košiciach chceli veriaci lynčovať herečku zo seriálu Sex v meste Čítajte Spolupracoval so svetovými režisérmi, staval pre ich filmy Manhattan, diaľnicu aj stredoveké dediny, ktoré vyzerali ako živé.
Tomáš Berka hovorí o tom, prečo si aj v digitálnej ére dávajú filmári stále fyzicky stavať obrovské dekorácie a prezrádza, ako sa diváci dajú oklamať napríklad pri naháňačkách akčných hrdinov po vlakoch.
Vysvetľuje tiež naoko absurdnú premenu bratislavského zimného štadióna a Incheby na Biely dom a Pentagon, miesta, ktoré sa objavili vo filme Peacemaker s Nicole Kidmanovou a Georgom Clooneym.
Jeho príbehy zo zákulisia by vystačili na samostatný film.
O zabudnutom stredovekom úkaze
Somár, žena či pivo. Ako vyzerajú v tajnej posunkovej reči mníchov? Čítajte Posunkovú reč dnes bežne používajú sluchovo hendikepovaní ľudia, nepočujúci. Stáročia však existuje skupina ľudí, ktorí sa rozhodli hovoriť medzi sebou posunkami z iného dôvodu. Chceli mlčať.
Mnísi v tichých stredovekých kláštoroch si vypracovali celý systém posunkov. Okrem omše či kostola vedeli opísať aj pivo a dnes aj počítač.
Kláštorné archívy skrývajú nejedno tajomstvo. Patrí medzi ne aj takmer zabudnutý úkaz, ktorý sa podarilo objaviť v stredovekých záznamoch. Ručne písané katalógy obsahujú dávne záznamy znakov, ktoré kedysi používali tam, kde panovalo najprísnejšie mlčanie.
Príbeh skutočnej Madame Tussauds
Držala v rukách čerstvo odťaté hlavy. A dostala nápad, ktorý zarába milióny Čítajte Sú také podobné svojim živým aj dávno mŕtvym predlohám, že sú až strašidelné. Ocitnúť sa sám v noci zamknutý v múzeu voskových figurín je odstrašujúca predstava, ktorá je solídnym námetom na horor.
V Londýne je múzeum voskových figurín madame Tussauds so súčasnými celebritami aj slávnymi historickými postavami odliatymi z vosku s vyše 2,5 miliónom návštevníkov ročne jednou z najpopulárnejších turistických atrakcií.
Za značkou Madame Tussauds však nie je vymyslená postava, ale skutočná Francúzka Marie Tussaud. Jej úspech sa začal modelovaním hláv predstaviteľov monarchie, ktoré zoťala počas Francúzskej revolúcie nemilosrdná gilotína.
Z túžby verejnosti po čriepkoch zo života slávnych ľudí aj grázlov z podsvetia urobila mimoriadne úspešný biznis v čase, keď máloktorá žena podnikala.
Rýchlokurz k najslávnejšiemu seriálu sveta
Čo vedieť pred 8. sériou Game of Thrones (otázky a odpovede) Čítajte Písal sa rok 1997, a kým väčšina mileniálov dúfala, že sa dovolajú do Maxihry, George R. R. Martin dostával literárne ocenenia za prvú časť knižnej série Hra o tróny. Dnes je jej seriálová adaptácia televíznym fenoménom.
Len poslednú časť 7. série sledovalo v priamom prenose 16,5 milióna divákov. A koľkí sa už, po devätnástich mesiacoch konšpirovania, nevieme dočkať finále?
Zostáva už iba niekoľko hodín a v pondelok nadránom (v Severnej Amerike bude v čase premiéry nedeľa večer) sa môžeme naplno oddať šesťtýždňovej piesni ľadu a ohňa.
Čo by ste mali vedieť predtým, ako si pozriete 8. sériu Game Of Thrones?Zrekapitulovali sme všetko dôležité.
Záhada planéty, na ktorej by sa (ne)dalo žiť
Prečo nekolonizujeme Venušu? Jej oblaky sa Zemi podobajú najviac Čítajte Je od nás vzdialený rok cesty, je na ňom nebezpečná radiácia a veľmi nízky atmosférický tlak, pri ktorom voda vrie už pri izbovej teplote. Mars je napriek nehostinným podmienkam cieľom mnohých vízií o vesmírnych kolóniách. Omnoho bližšie je však planéta, ktorá sa Zemi podobá najviac.
Bude ľudstvo v budúcnosti žiť na Venuši?
Pri skúmaní vesmíru bola Venuša prvým miestom, na ktoré ľudia upriamili pozornosť. Všetko totiž naznačovalo, že je dvojčaťom Zeme. Aj populárne vedecko-fantastické knihy ju v minulosti zobrazovali ako svet s príjemnými teplotami, lesmi či močarinami.
Dnes vieme, že podmienky na Venuši sú veľmi ďaleko od podobnej predstavy, no kedysi sa skutočne mohla ponášať na Zem. Ako to mohlo vyzerať?
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
