BRATISLAVA. Definovať cieľ a rozsah rekonštrukcie, zabezpečiť nestranný audit, vypracovať projektovú dokumentáciu, vyhlásiť verejné obstarávanie a začať s rekonštrukciou.
To je podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR optimálny postup pri modernizácii verejného osvetlenia.
Pokyny na základe vykonaných kontrol
Kontrolný úrad ho v spolupráci s Technickou univerzitou v Košiciach zadefinoval na základe ukončenej kontroly v 37 slovenských mestách a obciach.
Má byť pomôckou pre primátorov a starostov, ako prispieť k efektívnej a hospodárnej modernizácii verejného osvetlenia. Informoval o tom hovorca NKÚ Marek Papajčík.
Kontrola zistila, že pri realizácii projektov rekonštrukcie verejného osvetlenia bolo zo strany samospráv použitých niekoľko postupov, pričom pri ich praktickej realizácii boli identifikované viaceré pochybenia.
"Viac ako tretina realizátorov projektov sa podľa zistení úradu nezaujímala o ekonomickú stránku (napríklad návratnosť) a reálne prínosy osvetlenia po modernizácii systému verejného osvetlenia. Výnimku tvorili jedine projekty realizované z eurofondov, ktoré na 100 percent splnili technické parametre, no finančne boli najviac náročné," spresnil NKÚ.
Obciam chýba analýza, rozhodujú peniaze
Kontrola poukázala aj na viaceré nedostatky a riziká z hľadiska dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, dodržania technických noriem či dosiahnutia samotnej úspory finančných prostriedkov miestnej samosprávy.
"Kontrolný úrad považuje za najväčší problém investičných aktivít miestnych samospráv fakt, že obce, mestá nevyberajú spôsob technického riešenia a financovania projektu na základe vopred stanovenej analýzy, ale podľa aktuálnych finančných možností," podotkol úrad.
NKÚ poukázal aj na koncesiu ako druh partnerstva medzi verejným sektorom a súkromnou spoločnosťou.
Koncesie prinášajú riziká
Úrad upozorňuje, že forma koncesie sa môže zdať ako jednoduchšia a lacnejšia, pretože obec platí len mesačnú splátku prevádzkovateľovi, potom však nemá prehľad o detailných položkách a nákladoch na samotnú elektrickú energiu či cenu jednotlivého svietidla.
"Pri takto nastavených podmienkach sa však nedá posúdiť miera hospodárnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami, majetkom. Koncesia prináša tiež najviac rizík z hľadiska dodržania zákonných pravidiel pre transparentné verejné obstarávanie," vysvetlil NKÚ.
Zároveň upozorňuje, že až 65 percent obcí po skončení rekonštrukcie nerobilo technickú kontrolu a svetelno-technické meranie, ktoré je kľúčové pre preukázanie splnenia projektových cieľov. Absentujú tiež údržbové plány.
Na základe výsledkov kontroly vypracoval NKÚ návrh optimálneho postupu riešenia obnovy a modernizácie osvetlenia verejných priestranstiev v slovenských obciach a mestách.
Cieľom je vyššia efektivita
Modelový príklad dobrej praxe poskytli kontrolóri Združeniu miest a obcí Slovenska, Únii miest Slovenska či rezortu vnútra.
"Je zrejmé, že kontrolný úrad nemá možnosti dosiahnuť, aby všetky samosprávy, ktoré budú v blízkej budúcnosti realizovať projekty modernizácie verejného osvetlenia, tento postup aj dodržali. Jeho využitím by však optimalizovali procesy v rámci celého Slovenska," skonštatoval NKÚ.
Zároveň by sa podľa úradu mohli minimalizovať nedostatky pri príprave i riadení kľúčových samosprávnych projektov a bola by to cesta k zvýšeniu efektívnosti, hospodárnosti použitia verejných a európskych prostriedkov.
