BRATISLAVA. Slovenská zahraničná politika je často schizofrenická. Myslí si to prezident Andrej Kiska, ktorý o tomto probléme hovoril na Hodnotiacej konferencii zahraničnej a európskej politiky za rok 2018.
"V zahraničí naši čelní politici vystupujú ako ľudia, ktorí sa zasadzujú za proeurópsku modernú krajinu, ktorá vystupuje v súlade so svojimi spojencami. Keď prídu domov, tak sa schizofrenicky objavuje druhá tvár, populisticky orientovaná na úspech vo voľbách," povedal prezident.
Ako príklady takejto schizofrénie uviedol Marrákešsku zmluvu, dohodu o obrannej spolupráci s USA, Istanbulský dohovor, postoj k Venezuele alebo aspoň symbolickej pomoci utečencom.
Kiska: Brusel nie je problém
Kiska je tiež presvedčený, že politici by mali vážiť svoje slová bez ohľadu na to, či hovoria doma alebo v zahraničí. Pripomenul, že práve politici tvoria reálnu zahraničnú politiku, nie ministerstvo zahraničných vecí alebo ambasády.
Študenti si myslia, že Európska únia je pre mladých nezrozumiteľná Čítajte "Diplomacia, kvalita a zmysel pre zodpovednosť za našu krajinu tu na tejto pôde výrazne prevyšuje našu skutočnú zahraničnú politiku," povedal Kiska v priestoroch Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ).
V súvislosti s Úniou prezident hovoril najmä o nevyužitom potenciáli spoločnej zahraničnej politiky členských štátov. Pýta sa, či nie je čas zrušiť potrebu súhlasu všetkých jej členov k zahraničnej politike.
Často totiž podľa neho prevažujú záujmy jednotlivých krajín pred záujmami Únie ako celku, ktorá je ekonomickou veľmocou a malo by ju byť viac počuť.
Kiska apeloval tiež na lepšiu komunikáciu v súvislosti s európskymi témami. Často sa totiž podľa neho o Únii hovorí len v súvislosti s problémami, nie s pozitívnymi opatreniami.
"Brusel nie je problém, Brusel je riešenie," myslí si Kiska. Viac komunikovať by podľa neho mali aj poprední predstavitelia Únie.
Zlý obraz V4
Prezident hovoril aj o vzťahu k zoskupeniu Vyšehradská štvorka. "Nezabúdajme, že aj my sme mali obdobie mečiarizmu a naši partneri z V4 vždy stáli vedľa nás, buďme aj my takí," apeloval.
Zdôraznil však, že V4 nesmie byť zneužívaná na presadzovanie osobných záujmov. Je presvedčený, že aj v súčasnosti má V4 zlý obraz, pretože niektoré osobné populistické témy sa prezentujú ako názor V4.
Kiska tiež priznal, že keď nastupoval do prezidentského úradu, nie celkom chápal význam zahraničnej politiky.
Podľa svojich slov však veľmi rýchlo prišiel na to, aká je dôležitá. V súvislosti s koncom svojho funkčného obdobia tiež avizoval, že jeho posledná zahraničná cesta v úrade povedie do Českej republiky.
Spochybňovanie zahraničnej politiky
Minister zahraničia Miroslav Lajčák na konferencii zdôraznil, že spochybňovanie hodnotového a politického ukotvenia Slovenska činmi alebo rétorikou je nezodpovedné zahrávanie sa s budúcnosťou krajiny.
"V dynamickom a meniacom sa prostredí musí Slovensko stavať na partnerstvách v EÚ a NATO. V tomto období nie je absolútne žiadny priestor na experimentovanie s neudržateľnými alternatívami," myslí si minister, ktorý zároveň poukázal na negatívny posun v tejto oblasti.
Slováci sú prozápadní, k Rusku to ťahá voličov SNS a ĽSNS Čítajte "Kým minulý rok sme hovorili o mnohých výzvach, necítili sme potrebu diskutovať o tom, či ešte máme zahraničnopolitický konsenzus. Dnes tomu máme venovaný celý blok," priznal.
Nepriaznivé trendy, ktoré dominovali diskusii na predošlej konferencii podľa Lajčáka zosilneli. Spomenul napríklad rastúce múry, dezinformácie, extrémizmus a zmätočné diskusie o budúcnosti Európy.
Ako obrovský problém tiež vníma, že systém multilateralizmu začína mať trhliny. Upozornil na posilňovanie nových hráčov, ktorí nemajú úctu k pravidlám multilateralizmu a obnovenie súperenia mocností.
To podľa šéfa slovenskej diplomacie smeruje k multipolarite a multicentrizmu. Pripomenul, že multipolarita tiež znamená vytváranie sfér vplyvu, čo je pre Slovensko zlé.
"Vieme, aké je to žiť v priesečníku geopolitických záujmov a dennodenne na to doplácať," poznamenal. Apeloval preto na zachovanie efektívneho multilateralizmu.
